Dear Diary,...

38.

KAMARÁT!!!  Neuveríš, čo sa stalo!!! Lucius včera volal, že ma príde pozrieeeť! Priletí už dnes večer!!! To preto sme neboli tak dlho v kontakte...malo to byť prekvapko, a ako sa on pozná, určite by sa preriekol... ale to je nepodstatné. (Aj to, že čarbem ako kocúr, tento zápisok asi nikdo nerozlúšti...možno o nejakých tristo rokov nejaký písmológ [lol] ....). Hlavné je, že opäť uvidím Luciusa. Polovica januára za nami, to znamená, že sme sa nevideli už mesiac!!! To je hrozne dlhá doba. Inak nič podstatné. S Jasonom sme fajn, všetko tak, ako má byť. Lenže ja už sa neviem dočkať Luciusa. Volala so to aj Emme, Austinovi, proste všetkým, a nielen ja som z toho taká nadšená. Dúfam, že privezie so sebou aj nejakú krásavicu. No nič. Ja idem do obchodu, lebo za pár hodín v našom dome pribudne o jednu osobu navyše a musím ešte aj rozložiť posteľ, prípadne nafúkať matrac... veľa toho mám...
-Lea.

,,Ó môj bože! Ja sa tak nehorázne teším, nevideli sme sa vyše mesiaca!" vreštím a Jason len prevráti očami.

,,Kľud, je to len Lucius. Chalan, ktorého máš rada. Nie je to Shawn Mendes tak klídek," zasmeje sa a ja naňho vyvalím oči.

,,Čo ty máš prosím ťa so Shawnom?" pobavene sa naňho pozriem.

,,Nič...krista, Monči. Ja len...napadlo mi to, lebo viem, že sa ti páčil, keď si bola mladšia," poznamená a ja sa zháčim. Kto mu to povedal?

,,Neviem síce, od koho to máš, ale on sa mi páčiť neprestal..." vyhlásim a on sa zamračí.

,,Mal by som začať žiarliť?" spýta sa.

,,To teda áno!" rázne poviem a on sa zasmeje. Chytí ma za ruku a pobozká na líce. ,,Vlastne, ani nie. Rozmyslela som si to," uškrniem sa a objímem ho. ,,Pôjdeme na letisko potom?" spýtam sa.

,,Ako, že či ťa tam zaveziem?" spýta sa. Prikývnem. ,,Samozrejme, ak chceš," usmeje sa.

,,Fajn, idem sa prezliecť," poviem a on sa len zasmeje.

~~~

Sme na letisku. Na to, že letí dosť chváleným lietadlom (pozerala som to), tak tu nie je ani noha. No, tak myslím, že nájsť ho nebude nejaký veľký problém.

,,Čakal som, že tu bude viac ľudí," poznamená Jason. Hej, to sme dvaja.

,,Niečo mi napadlo!" uškrniem sa a hrabem sa v taške, čo som si zobrala so sebou. Vytiahnem rúž, čo tam vždy nosím (aj keď ho nikdy nepoužívam) a vyberiem sa dopredu zobrať jednu tú obrovskú tabuľku, na ktorú sa píšu priezviská, aby ten, čo vystupuje rýchlo našiel toho, kto ho čaká... že ma to skôr nenapadlo. Vrátila som sa (aj s papierom) k Jasonovi a veľkým krvavočerveným písmom som napísala : Robin Hood.

Zasmiali sme sa na tom a už len treba čakať, kým lietadlo nepristane.

,,Myslím, že ho už vidím!" ukáže Jason prstom do vzduchu.

,,Koho? Luciusa?" neveriacky naňho pozriem. Rozosmeje sa.

,,Nie, ty trdlo...To lietadlo," vlepí mi pusu na čelo.Áno, len mňa mohlo napadnúť, že sa Lucius bude vznášať pri obláčikoch... ale ani si neviete predstaviť, ako vyzerá komicky, keď tam takmer jediní stojíme a ja navyše mávam tým papierom ako o dušu. Keď lietadlo pristane, Jason si ma vyloží na ramená a som dvakrát taká vysoká ako normálne. Pekne sme odžubkali systém. Lebo my môžme mávať, aj keď tam nikto nie je. Ľudia začínajú vystupovať a všetci sa nás pobavene dívajú. Jeden pán si nás dokonca odfotil, že pracuje pre jeden teenagerský časopis a bola by to skvelá titulka, pretože to vydanie má byť zamerané na lásku a našich hrdinov. Je to dosť paradox, pretože ja nie som zamilovaná do môjho hrdinu. Je to divné, ale on hovoril, že by sa mu to nesmierne hodilo, tak sme mu to povolili. A nakoniec sme sa dočkali aj Luciusa. Mali ste vidieť, ako sa smial, keď nás zbadal. Ľudia ani neodchádzali, lebo chceli vedieť, kto je ten tajomný Robin Hood. Rozbehol sa k nám a Jasona hneď chlapsky objal.