Dear Diary,...

20.

„Čože? Ja sa s tým idiotom olizovať nebudem!“ ziapala nejaká baba. Tuším Tanya. Dostala úlohu pobozkať takého dosť nechutného chalana a očividne sa jej to nejak nepozdávalo.

„Musíš. Inak obehneš celú chatku len v spodnom prádle,“ zaškeril sa Austin, trochu pripitý pán vedúci.

„To je..“ začala som, no nedokončila, lebo som nevdela, čo povedať. Jason sa uškrnul.

„Uvoľni sa trošku,“ šepol mi.

„Tebe sa to povie.“ prevrátila som očami.

„Nekecaj, prizeraj sa, aby si nebola úplne mimo, lebo keď ti dajú bozkávať sa s chalanom, ktorý to nevie, tak to dopadne...zle, teda pre teba,“ stále šepkal, aby sme nevzbudili až priveľkú pozornosť.

„Hovoríš to, ako keby som sa ešte nikdy s  nikým nebozkávala,“ sebavedome som naňho pozrela. Pochybovačne sa uškrnul.

„Fakt?“

„Áno, pri fľaši už hej a v ôsmom ročníku som mala dvojtýždňovú známosť s jedným chlapcom,“ zaškerila som sa naňho.

„Tak okay, sorry, že som ťa podcenil,“ uškrnul sa.

Len som pokrútila hlavou a sledovala hru. Niekto dal Austinovi pobozkať Emmu. Heh. Ten ho asi veľmi dobre nepozná.

„Kamoš, naozaj mi dávaš bozkávať svoju frajerku?“ vysmial ho a ten dotyčný sa chytil za hlavu. Austin chytil Emmu okolo pása a pobozkal ju. Keď sa odtiahli, Emma na mňa pozrela.

„Lea.“ oslovila ma a ja som si vzdychla.

„No?“

„Lucius,“ povedala a Lucius sa zasmial.

„Čo s ním?“ nadvihla som obočie. Ona si to u mňa asi chce pokašlať.

„Tuto,“ ukázala na kľúčnu kosť. „Cucflek,“ zaškeril sa. Jasné, budem ocucávať zadaného chalana a ešte k tomu môjho najlepšieho kamaráta.

„Lucius?“ spýtavo som naňho pozrela.
Áno, idem do toho, lebo v spodnom prádle naozaj behať nemienim.

„Nerieš, sprav, je to len hra,“ zasmiala sa Lucy.

„Presne tak,“ prisvedčil Lucius. Prečo som mala taký pocit, že to chcel? Pokrútila som hlavou, podišla som k nemu a spravila som mu malý červený cucflek.
Uff, dúfam, že na dnešok už mám všetko z sebou.

„Počuj, si oveľa skúsenejšia, než som si myslel,“ drgol do mňa Jason s úškrnom.

„Hm, ani nie, niečo ide prirodzene. A snažím sa tváriť viac skúsene, to možno preto,“ povedala som. Prikývol.

„Ešte nechceš ísť domov?“ uisťoval sa.

„Nie,“ nesúhlasne som pokrútila hlavou.

Tá hra sa pretiahla ešte asi na dve hodiny, lebo veľa ľudí ešte prišlo. Nakoniec som bola len raz, našťastie, potom už som bola len na nejaké objatie, takže to bolo v pohode.

„Kto ešte vôbec nebol?“ spýtal sa Austin. Jason, Emma a Dean, či ako sa volá. Presne títo traja sa ozvali. Všetkým niečo dal, Jasona si nechal na koniec. Náhoda!? Sú to  najlepší priatelia.
„Á, Jason, teba som si odložil,“ zaškeril sa.

„Poď do mňa!“ nahodil drsný face a rukami si buchol do hrude. Pousmiala som sa nad tým.

„Ty sa nerehoc, Lea, nie si na tom o nič lepšie,“ škoďácky sa uškrnul.

„Austin?“ zvýšila som hlas.

„Chcel som mu dať nejakú inú, ale ty si sa tu tak super naskytla,“ šibalsky sa škeril. Ja ho zabijem. Presmeroval pohľad späť na Jasona.
„Jason, ty mal dnes normálne absťák, že?“ začal si ho doberať. Jason ironicky prikývol.
„Hm, a kvôli komu?“ ukázal prstom na mňa. Viem, že bolo to myslené zo srandy, ale Austin bol...povedzme trochu v podnapitom stave.