Dear Diary,...

52.

11:35
Hello!
Ako môžeš vidieť, už si opäť budem zapisovať pravidelne, ale furt sa mi trochu hnusíš, prepáč.
Dnes mám ísť s mamou a Ellie pozrieť jej starú kamarátku zo základnej školy, ktorá býva asi tridsať kilometrov od Washingtonu. Chodíme tam často, mama ju má veľmi rada a celkovo máme dosť pozitívny vzťah s jej deťmi. A navyše, tá mamina kamarátka (Bibiane) mala päťdesiatku, takže sme sa rozhodli (mama sa rozhodla), že by sme jej mali ísť osobne pogratulovať. Bola som v obchode, nakúpiť nejaké somariny, ktoré sa zvyčajne dávajú na narodeniny. Mama mala návrh, že by mohol ísť s nami Jason, ktorý by nás tam zaviezol. Ja som bola proti...čo by tam robil? Zbytočné... pôjdeme pekne taxi službou a vyjde nás to podľa mňa v normálnej sume. A navyše, Jasona nechcem zaťažovať. Nudil by sa tam. Tí chalani, synovia Bibiane, sú dosť divní...Ako, vychádzame s nimi, len sú, sú deti virtuálneho sveta a aj keď im tiahne na dvadsiatku, pri počítači a videohrách strávia väčšinu času. Je to smutné, ja viem. A myslím si, že by tam Jason nemal čo robiť. Strávený čas môže kľudne využiť inak. Môže pomôcť svojej mame, alebo...ja neviem... jednoducho, povedala som mame, že to nie je dobrý nápad a že ideme taxíkom...
...
Bla bla bla. -Lea, 2017.
=Moje motto. Takto som sa zapísala do histórie...
Haha *potlesk*
No nič...teba si beriem so sebou, lebo nemám tušáka, čo budem robiť takmer hodinu v aute a potom minimálne tri hodiny u Bibiany...
-Le@.

,,Ahoj, čo si nezavolala, som mohol po teba prísť. Nemusela si utekať po daždi,"  otvorí mi dvere Jason a uväzní ma vo svojom tuhom teplom objatí. Juuj, padlo mi to vhod, vonku je naozaj zima.

,,Veď to mám kúsok," strasiem sa, na čo ma stisne ešte pevnejšie.

,,Oj, ty krpec," zasmeje sa a ja si až teraz uvedomím, že ja stojím najvyššie na špičkách, ako to ide a on sa zas ku mne skláňa ako k dieťaťu. Musí to vyzerať naozaj super komicky.

Vždy sa mi páčili páry, kde bol on o dosť vyšší ako ona.

,,Ja za to nemôžem," obraňujem sa. Zasmeje sa.

,,Veď ja viem," pobozká ma na čelo. ,,A čo si to chcela?" zmení tému.

,,Dnes nemôžme ísť von," začnem. ,,Ideme s  mamou a Ellie pozrieť maminu starú kamarátku z detstva," dodám.

,,A ako pôjdete?" zaujíma sa. Presne tomuto som sa chcela vyhnúť.

,,Taxíkom," odpoviem.

,,Nechcete odviezť?" zahľadí sa mi do očí. Pokrútim hlavou.

,,Nie, nudil by si sa tam. Nič pre teba, len obyčajná oslava...večer sme späť," poviem a on prikývnem.

,,Ako chceš," dodá.

,,Tak...ja už...asi pôjdem," vyhlásim. ,,Už sme volali taxi. Každú chvíľu by mal doraziť," postavím sa na špičky, aby som ho znovu objala. On si ma odtiahne a pobozká ma. Tak nežne ako to dokáže len on. Chcela by som, aby sa táto chvíľa nikdy neskončila.
Ale, povedzme si narovinu, kto sa pýta, čo ja chcem? Musela som sa odtiahnuť, pretože ja a môj dych sme na tom dosť mizerne. Usmejem sa naňho a rozbehnem po daždi naspäť domov.

Taxi už čaká pred naším domom. Mama a Ellie už isto sedia vnútri a čakajú na mňa. Ops...trošku som sa zameškala.
Ako som si mohla myslieť - čaká sa už len na mňa. Rýchlo otvorím dvere na zadných dverách auta a nastúpim.

,,Prepáčte, že meškám..." vysúkam zo seba a snažím sa popadnúť dych. Ako som už vravela...ja a môj dych...

,,Nič sa nedeje...máme času koľko len chcete," odpovie milá taxikárka a usmeje sa.

,,Ďakujem," vyrážame...

13:22
Spravila som dobre, že som si ťa zobrala... neviem, čo by som tu bez teba robila... už po pätnástich minútach som nevedela, čo mám robiť. Ty si vždy moja záchrana...

Och!!! My snáď chytáme každú červenú! Mňa porazí! Už stojíme asi na štvrtej červenej... och... viete, aké sú to nervy, pre mňa, cholerika? Netušíte...

Dobre, už je to fajn...už ideme zas normálne po dialnici...ale musím otvoriť okno. Už sa začína otepľovať.
Neviem, o čom ti mám písať.
Á! Viem...
Dnes som dostala taký bozk, ako nikdy. Wau...priala by som ti to zažiť, som zamilovaná až po uši a už sa nehorázne teším, ako sa k nemu zas vrátim. Ešte dnes večer ho prídem pozrieť... musím mu povedať, že ho milujem. Aj keď to vie, ja mu to musím jednoducho povedať.
A ešte mi napadlo...
koľko takých bozkov ešte dostanem?... za môj život...budú všetky od Jasona? Dúfam, že áno. Od nikoho iného totiž bozk nechcem! Nikdy... len od neho. On je jediný, komu som schopná venovať svoje srdce... ani Emme (ako kamarátke), ani Luciusovi (ako kamarátovi)...jedine Jasonovi...
Ach...som zamilovaná...
Prepáč, že ti takto spamujem SD kartu, ale nudím sa (a som zamilovaná...)
Končím zatiaľ...maj sa.
S láskou (k Jasonovi), Le@.

,,Čo si to tam stále zapisuješ?" obráti sa na mňa mama.

,,Ona si kreslí," povie Ellie. Milé. Povedala som jej, že môj denník je najväčšie tajomstvo a nesmie o ňom nikomu povedať. A sľub drží. Aj teraz.

,,A čo dievčatá...frajerov už máte?" spýta sa taxikárka.

,,Len Lea. Ja som ešte veľmi malá," povie Ellie a všetci sa zasmejú.

,,A Lea, je to ten pravý?" spýta sa a uprie na mňa pohľad cez spätné zrkadielko.

,,Áno," odpoviem jednoducho.

,,A je pekný?" nedá pokoja. Keď je niekto milý, fajn. Ale keď sa niekto tou milosťou už vtiera, to neznášam...

,,Áno, je. Nemali by ste sa pozerať na cestu?" zamrmlem, lebo jej pohľad cez zrkadlo ma znervózňuje. Na to už neodpovie. Ale zazerá stále. Len tak, jedným očkom, asi si myslí, že to nevidím. Och, fajn...nechám ju v tom. Nech si zazerá, ak to potrebuje.

,,To ste jej dovolili prefarbiť si vlasy na takúto svietiacu farbu?" zvedavo pozrie na moju mamu.

,,Noo. Tak trochu s tým prišla domov a ja už som nemohla nič robiť," zasmeje sa.

,,Prekrista! Dívajte sa!" zvriesknem na ňu. Práve skoro nabúrala do auta pred nami. To už by som aj ja vedela dobrzdiť.

,,Dobre, nekrič," zvýši hlas.

,,Lea!" zahriakne mama. ,,Kľud," áno, jasné...zas som ja tá zlá. Nebyť mňa, už má kapotu toho svojho žltého taxika preliačenú.

,,Kedy už tam budeme?" spýta sa Ellie svoju povinnú otázku.

,,Za desať minút sme tam," usmeje sa na ňu mama.

...a potom už len uvidím auto, valiace sa proti nám.

Počujem silný náraz.

Zahmlieva sa mi pred očami.

Počujem zahmlené zvuky - vreskot. Ja som však ticho.

Pocítim prudkú bolesť. Najhoršiu, akú som kedy cítila. Mám pocit, že ma zožerie zaživa.

Zatváram oči...

Tma...