37.

3K 232 8
                                    

21:56
Ľudia moji!!! Oni sa nejak dali dokopy! Alan a Laura! Večer za mnou došla celá červená ako paprika. Aj jej rodičom sa páči. Dokonca poznamenali, že má lepší vkus ako ja... Lenže ja si myslím, že môj vkus je nanajvýš perfektný. A Jasonov, samozrejme, tiež. Tak ale Alan nenosí v hube piercing a oblieka sa celkom slušne. A je milý a nie je náladový. Dobre, nech je Alan akýkoľvek, ja na Jasonovi milujem aj jeho nedostatky. Dá sa povedať, že tie mám zo všetkého najradšej. Ale zas som úplne kdesi inde... najpodstatnejšie je, že som VEŠTICA!!! Ale nie, to bol len pokus o vtip. Najdôležitejšie je, že ona si našla toho pravého. Neviem, teda, nemôžem vedieť, či je on ten pravý, ale na prvý pohľad to tak vyzerá.
A pýtaš sa, že kde je Jason tentokrát, keďže do teba zas píšem. On je kdesi na izbe. Alebo ma opäť hľadá, lebo som sa vyparila do spoločenskej, opäť. A, teraz sem došla Laura s Alanom, držiac sa za ruky. No, ja sa asi poberiem zas preč.
Už som pred spoločenskou. Bolo by mi trápne kaziť im tam súkromie. Zas, pokazili ho oni mne, ale to je jedno, nie? Momentálne nemám cholerickú náladu, takže mi je to fuk. Mala by som si nájsť vhodnejšie miesto. Alebo by som rovno mala zájsť za Jasonom, pretože máme ísť ešte do wellnessu a on pravdepodobne netuší, kde sa nachádzam, takže...
A večer už ideme domov. Cesta dokopy trvá tak dve hodiny, ale my chceme prísť domov tak okolo piatej, aby sme zažili tú pravú novoročnú atmosféru. No nič, už fakt musím ísť, lebo ak si mám vybrať medzi tebou a wellnessom, víťazí wellness!!!
-Le@. <umelecký podpis>

,,Bože Chloe, ja sa kvôli tebe raz ustrachujem k smrti!" privíta ma Jason s týmito slovami. Podídem k nemu a objímem ho: ,,Všetko je v poriadku, bola som sa prejsť a očekovať nový pár. A samozrejme, aj Jasona číslo dva, lebo sa tak nejak stal mojím favoritom," poviem a aj cez objatie, aj keď ho nevidím, cítim jeho úškrn. Jason číslo dva som pomenovala najmladšieho chlapčeka menom Adam.

,,Jason číslo dva," uchechtne sa. Prikývnem.

,,Lenže ja ľúbim len Jasona číslo jeden," šepnem a pobozkám ho na čelo. Chytí ma okolo pása, ja si automaticky ruky obmotám okolo jeho krku. Pozerá mi do očí.

,,Vieš o tom, že majú taký sivo-fialový odtieň?" šepne. ,,Tvoje oči," dodá a ja sa pousmejem.

,,Áno, sú zvláštne. Zato tie tvoje... fuu. O tých by som knihu napísala," poviem a on sa uškrnie. Milujem jeho úškrn. Jednoducho, milujem ho celého!

,,Hmmm," zapradie mi do ucha. ,,To mi lichotí," pobozká ma na krk.

,,Mali by sme ísť," usmejem sa a napochodujem do izby, kde sa zamknem. Veď keď sa žena prezlieka, nejaké to súkromíčko by sa šiklo, nie? Ukazovať sa v plavkách mi nerobí nejaký extra veľký problém. Svoju postavu mám rada a keď mám pri sebe Jasona, nemusím sa báť úchylákov. Vyjdem von a Jason sa strhne. Už je v plavkách, no asi zadriemal. To som tam bola zavretá až tak dlho? Veď čo som robila?- prezliekla sa, učesala sa, odlíčila si oči a ...už vlastne nič. Dokopy som tam strávila možno dvadsať minút? No ďakujem pekne, na mňa je to ohromne veľa. Chudák Jason od nudy zaspal.

,,Ideme?" trochu rozospato sa opýta.

,,Len, ak chceš," poviem a on prikývne.

~~~

17:24
Tak, a už som doma! Vrátili sme sa pred polhodinou. Jason ma vysadil doma, nech sa učlovečím a potom máme všetci prísť k Taylorovcom na Nový rok. Aspoň, že mám čas na písanie.
Vo wellnesse, ak sa pýtaš na to, bolo super. Užasný moment na odreagovanie sa, oddýchnutie.
Potom sme sa zbalili a pobrali sa na odchod. Samozrejme, decká sa s nami prišli rozlúčiť. Najmä Adam a Laura, ktorá je oficiálne vo vzťahu s Alanom, z čoho som maximálne šťastná. Len, aby im to vydržalo. Vymenili sme si kontakty a budeme si dodávať informácie. Dokonca, Laura mi prezradila, že keď ešte nepoznala Alana, Jason sa jej páčil a trochu mi ho závidela. Keď som o tom Jasonovi vravela, len sa zasmial a stavil sa za ňou. Pozdravil ju a spýtal sa, ako sa má. Ona sa s ním chcela odfotiť, takže... (Lol)
...no smiala som sa, keď som sa na to pozerala.
A Adam...Navždy ostane v mojom srdci ako Jason číslo dva.
Mala by som sa ísť chystať. Nový rok je predsa len raz za rok(logic), takže to je mimoriadna udalosť. Maj sa krásne.
-Lea.

~~~

,,Tri! Dva! Jeden! Šťastný nový roook!!!" nálada ako sa patrí. Samozrejme, každý (teda z dospelých, v mojom prípade takmer dospelých) sme už v trochu inom stave, takže to aj preto, asi. Jason ma pobozkal pod imelom, buchli sme šampus, všetkým sme želali šťastný nový rok a tak podobne. No ja som už dosť unavená. Neviem, ako ostatní, ale ja dnes ponocovať nebudem. Padne druhá a ja idem spať.
Medzitým sme hrali nejakú spoločenskú hru, a bolo to veľmi zaujímavé, keďže nám furt figurky padali, lebo do nich niekto vrážal. Malé už spia. Do polnoci vydržali, no keď sa skončil ohňostroj, zaliezli do postele. A ja sa vydám za chvíľu za nimi. Už sa mi zatvárajú viečka. Asi zaspím. Ale na gauči, v sediacej polohe, opretá o Jasona. Síce ma na druhý deň bude bolieť (okrem hlavy) aj krk, ale je to veľmi výhodná ponuka. Už asi spím. Ja už nevládzem držať otvirené oči...

,,Ja si asi idem ľahnúť," zahlásim a Jason sa postaví.

,,Ideme," opraví ma poberieme sa spať. Dúfam, že nie je tak opitý, že sa bude pokúšať o čosi nekalé... Jak ma toto mohlo napadnúť?! Veď pil menej ako ja, a to ja som mala len pohár šampanského. Som sprostá. A opitá, tak trochu...ehm, z toho jedného pohára...

10:45
Je ráno, teda, už skôr dopoludnie a ja som sa práve nedávno zobudila. V hlave mi treští (už som si dala dva ibalginy!) Momentálne som zavretá na záchode. Potrebovala som to zo seba čiastočne vyklopiť. A navyše, využila som situáciu. V noci sa nič neudialo. Teda... rozhodnite sami...
Ráno som sa zobudila v Jasonovom náručí. Bola som len v spodnom prádle. Jason takisto. Zľakla som sa. Na nič som si nepamätala. Len to, že som išla spať. Prudko som sebou trhla, na čo sa Jason zobudil. Nechápavo hľadel na môj vystrašený výraz.
,,Nič...nič sa v noci neudialo, že?" spýtam sa a sklopím zrak. Končekmi prstov mi podvihne bradu tak, aby som sa mu pozerala do očí. ,,Bez tvojho vedomia a povolenia, by som sa ťa nikdy nedotkol," šepne a mne sa zároveň ulaví, no cítim sa trápne, že som sa to spýtala...
Takže, vieš si domyslieť. Som sprostá... už druhýkrát to hovorím. Nevadí. Myslím, že budem opäť zvraciať...
-Lea :$

Dear Diary,...Where stories live. Discover now