Dear Diary,...

41.

Tak, ide sa na to. Idem s Emmou na to vyšetrenie, ehm. Na gynekológií som bola dvakrát a to boli také povinné prehliadky. Nemám z toho strach, pretože moja lekárka je žena, no ten, ktorého máme v pláne dnes navštíviť, je muž. Emma to najprv rázne odmietla, ale presvedčila som ju, že ona musí vedieť, či je tehotná alebo nie, pretože vtedy tvoje telo potrebuje úplne iné zaobchádzanie a stravu. A všetky možné veci. A čo ak by jej začalo rásť brucho a niekto by si to všimol. Pochybujem, že by to zahrala tým, že sa priveľmi najedla...
A presvedčila som ju! Takže ideme. Už sme v autobuse a za chvíľu vystúpime na zastávke, ktorá je len kúsok od polikliniky. A áno, Emma už zistila, že si píšem denník a ja som jej povedala, že aspoň je vidno, aká je nevšímavá, že si to do teraz nevšimla. A áno, teraz sedí vedľa mňa a pozerá sa na to, čo píšem. Jednoducho som ho vytiahla a začala si písať v buse. A on potom ,,A ty si píšeš denník? Ako to, že o tom neviem?"

Á, bus zastal a my by sme mali vystúpiť. Teda, ak sa nechceme odviezť ešte o jedno mesto ďalej. Končím, ahoj
-Le@.

Sedím za závesom, ale som v jednej miesnosti s Emmou. Nakoniec sa tam zjavila lekárka, žena, pretože musí nahradiť doktora, ktorý je chorý. Aspoň sa Emma nebude toľko hanbiť. Veď predsa, o takýchto veciach sa lepšie rozpráva so ženou... doktorka sa jej pýta rôzne otázky a Emma ich všetky odpovedá. Potom nastane ticho. Počuť  len pípanie nejakých prístroje. Emma vydýchne. Teda, aspoň myslím, že je to Emmin výdych.

,,Slečna, nie ste tehotná, aspoň myslím, pretože zatiaľ nič nevidím, ale príďte ma pozrieť ešte o týždeň. Aby sme si boli istí, fajn?" Emma zo seba vydá niečo ako euhm a opäť nastane ticho. Po chvíľke sa záves odostrie a Emma vyjde so sileným úsmevom. Povzbudivo ju objímem a vyberieme sa späť do nášho mesta.

,,Ale Lea, nikomu ani slovo, prosím, nikto sa to nesmie dozvedieť! Ani Jason!" až zúfalo na mňa pozerá.

,,Samozrejme, nikto sa nič nedozvie. Dnešok vysvetlíme tým, že nám bolo zle, ako sme sa sa dohodli a všetko bude super. Všetko bude dobré," rozlúčime sa a ja sa poberiem domov.
Dvere na našom dome nie sú zamknuté... Lucius išiel skoro ráno opäť za tým profesorom, takže on doma určite nie je...Žeby si mama vzala dovolenku? Hm, asi. Ale prečo som ju potom ráno počula aj s Ellie odchádzať? Žeby sa vrátila? Čo jej potom poviem? Áno, bola som u doktora na preventívku. Alebo u zubárky, tam sa predsa objednávam sama, nevie, na kedy som objednaná. Áno, tak jej to poviem. Vyzujem sa a idem do kuchyne. Nikto. Ani v obývačke. To je divné. Idem sa pozrieť do spálne. Opäť nikto. Asi len mama zabudla zamknúť. To sa stáva. Už je staršia, zabudla zamknúť, to sa stáva. Vôjdem do svojej izby a zľaknem sa. Jason sedí na mojej posteli a hlavu si podopiera rukami. Ja som mu dala kľúče?

,,Ehm, Jason?" spýtavo naňho pozriem.

,,Neprišla si do školy. Volal som tvojej mame a hovorila, že si bola ráno ešte doma..." odpovie. Ja neviem veľmi presvedčivo klamať. Je treba len nahodiť vážny výraz a tváriť sa presvedčivo. Ale pravdu mu povedať nemôžem. Aspoň dovtedy, kým sa to poriadne nevyjasní, čo bude až o týždeň.

,,Bola som u zubára," poviem ľahostajne. Nadvihne obočie.

,,A Emma?" spýta sa. Myknem plecami.

,,Neviem, čo je s ňou. Prečo nejdeš za Austinom?" trochu podráždene poviem, aspoň je to presvedčivejšie.

,,Bol som na klinike. Tvoja zubárka má dnes dovolenku," zamrmle, akože nič. Prepadne ma panika. Neviem, čo mám robiť. Vie, že mu klamem. Ach,..
,,Chloe, prečo mi klameš?" postaví sa a so smútkom v očiach sa postaví oproti mne a chytí ma za ruky. Odvrátim zrak. Ja by som mu to chcela...ale nemôžem! Sľúbila som to Emme a Jason by to Austinovi vytáral. Ale toto nedopadne dobre. ,,Chloe, vieš že ťa milujem, ale čo si mám myslieť o tom, že mi nechceš povedať pravdu?" zavriem oči a zahryznem si do pery. Ja mu to poviem...nie! Nemôžem.