Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
V noci som nemohla zaspať. Prevracala som sa zo strany na stranu a rozmýšľala nad udalosťami. Nikdy by som nepovedala, že sa budem takto ranene cítiť, keď sa Dexter dotkol aj iného dievčaťa, než som bola ja. Závidela som jej, že sa na ňu usmial a flirtoval s ňou.
Je to len kamarát z detsva. Opakovala som si stále dookola tú vetu. No nijako to nepomáhalo.
Sadla som si na posteľ a pozrela sa na spiacu Ivory, ktorá mi bola otočená chrbtom. Ticho pofukovala a ja som vedela, že tvrdo spí.
S ťažkým výdychom som vystrčila nohy z postele a položila na studenú dlážku. Nechcela som ju zobudiť a tak som sa snažila, čo najtichšie kráčať preč z izby, aby som sa napila čistej vody.
V jednej ruke som držala svoj mobil, ktorým som si svietila cestu, aby som sa nezgúľala dolu schodmi. Po jednom schodiku som kráčala dole. Tento dom bol naozaj obrovský. Ak by som tu často nechodievala, bola by som sa v ňom stratila. Nuž, poznala som každý kút tohto domu, najmä keď sme sa hrali na skrývačky. Vtedy som tu objavila veľa miest, kde sa dalo dokonalo skryť.
Potichučky som dokráčala do kuchyne, a zasvietila si svetlo. Zo krinky som vybrala priesvitný pohár a následne sa pohla k drezu, kde som spustila kohútik tečúcej zimnej vody. Pohár som pod ňu strčila a čakala, kým sa pohár naplní, aby som mohla vodu z kohútika zastaviť.
Zadkom som sa oprela o linku a odpila si z pohára. Studená voda, ma vytrhla z hlbokých myšlienok a ja som tak spokojné vydýchla s dobrým pocitom, že je všetko v poriadku.
Prázdny pohár som položila do drezu a utekala z kuchyne preč. Prešla som okolo tmavej chodby a zabudla zapnúť svetlo na mobile, čo bola veľká chyba, pretože som narazila do niečoho tvrdého a veľkého než som bola ja a spadla na tvrdú zem.
,,Au." Ozval sa hrubý chrapľavý hlas, ktorý rozviestil svetlo na celej chodbe.
A vtedy som ho uvidela. Braydon Stone tam stál ako tĺk a svojím božským pohľadom sa do mňa zapichoval. Behal očami po mojom takmer nahom tele a ja som si až teraz uvedomila, že mám na sebe jeho veľké sivé tričko, ktoré mi vytiahla Ivory z jeho skrini. Na sebe som mala len to tričko a nohavičky.
Hlasno som pregĺgla.
Cítila som sa trápne a najmä hlúpo. Do líc mi okamžite vstúpil ramenec od tej hanby, že ležím na zemi v jeho tričku, kde mi je vidieť nohavičky, ktoré boli červenej farbe.
,,To je moje tričko." Zúžil oči a znovu si ma prezeral.
,,Čo tak mi pomôcť?" Drzo som odvetila a vystrela ruku pred seba čakajúc, že ma zdvihne na nohy.
Rozhodne sa zmenil. Bol iný ako si ho ja pamätám. Zmužnel. Mal široké ramená a bol dosť vysoký, aby som musela zakloniť hlavu dozadu. Jeho zelenohnedé oči si ma obzerali akoby som bola figúrka na výstave. Ostré črty sa tiež nedali prehliadnuť. A rovnako ako aj znamienko na pravom líci. Vyzeral ako stelesnenie poloboha. A ja som mala, čo robiť, aby som nezačala nad ním slintať.
Jeho veľká ruka ma chytila, čím mi pomohla sa postaviť na nohy.
,,Ď-ďakujem." Zakoktala som pri veľmi blízkej vzdialeností, kde sa nám telo takmer dotýkalo.
Cítila som ako moje bradavky stuhli, keď si ma takto intenzívne prezeral so zamyslenou tvárou. Do nosa mi udrela malinová príchuť a ja som slastne vydýchla.
Braydon ma pustil. Spravila som pár krokov dozadu a opakovala slová len dýchaj.Len dychaj...
,,Radšej by si mala ísť, pretože nie som zvedavý na niečo viac ako len červené nohavičky." Chladne zamrmlal. Odstúpil odo mňa, čím mi uvoľnil cestu.
,,Blbec." Nazlostene som po ňom štekla. Ruky som si prekrížila na hrudi a začala kráčať hore schodmi. Za mnou kráčal Braydon, ktorý bol celý ten čas ticho.
Zastavila som pred dverami a otočila sa k nemu.
Až teraz som si všimla aký je unavený. Oči mal stále zúžené a telo sklesnuté. V ruke držal svoj kufor, ktorý som si doteraz nevšímla. Musel prísť domov a určite bol z cesty vyčerpaný.
,,To tričko ti vrátim naspäť." Ticho som šepla, aby sa jeho sestra nezabudila.
,,Pokojne si ho nechaj. Aj tak ho nenosím." Mykol plecami. Rukou sa natiahol ku mne a ja som prekvapene zaklipkala očami.
Znova tá tesnosť. Ach, doparoma.
Žalúdok sa mi scvrkol na malé hrozno. Uvedomovala som si, že už dávno nie sme tie deti, čo sme sa spolu hrali a bolo nám fuk, že sme sa občas aj nahý kúpali.
Teraz to bolo iné. Braydon má dvadsaťštyri a ja devätnásť. Boli sme dospelé osoby, ktoré sa pozerajú inak ako pred jedenástimi rokmi.
Dotkol sa kľučky a ja som zahanbene sklonila hlavu.
Toto bola jeho izba.
Rýchle som odstúpila od neho a zrýchlené dýchala. Snažila som sa upokojiť. Prečo musím na neho pozerat očami ženy, ktorá vníma, že ma pred sebou atraktívneho muža?
,,Za iných okolností by som bol rád za tvoju prítomnosť. Lenže teraz..." To už sa mu zývlo. ,,...teraz o to nestojím. Dobrú noc, Adley."
Týmto mi dal jasne najavo, aby som ho nechala na pokoji.
Pred nosom mi zatvoril dvere a ja som ešte chvíľku zostala stáť za dverami, kde predtým stál ON.
Po pár minútach som sa otočila k dverám, ktoré už viedli do kamarátkinej izby a ja som si ľahla do postele. Otočila som sa na bok a perinu vytiahla až ku krku. Cítila som sa poníženie, hlúpo a devastujúco. Jeho slová mi ublížili a ja som pocítila malý hnev. Nahneval ma jeho postoj, to ako ma odbil. Nebol dvakrát nadšený, že ma vidí u seba doma. A ja som vedela, že to nebol Braydon akého ho ja poznám.
