Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Každým dňom mi Braydon chýbal. V hlave som si premietala jeho obraz a spomienky na neho. Jeho vášnive bozky a obyčajné dotyky, po ktorých mi pokožka horela. Musela som vydržať a trpezlivo čakať. On sa mi vráti a my budeme opäť spolu, tak ako doteraz. Verila som tomu, pretože láska je silnejšia ako my. Ako ja. Sama som sa jej bránila, až kým mi úplne nezatemnila hlavu. Srdce zvíťazilo nad rozumom a som verila tomu, že sme si z nejakého dôvodu súdení.
,,Prepáčte..." Ozval sa hrubý hlas muža, ktorý vyrušil tok mojich myšlienok.
Dnes večer som pracovala v Energi spolu s Jocelyn, s ktorou na seba vrčíme. Priam sa vyžívala ako ma môže komandovať. Stála mi za zadkom a pritom mala blbé poznámky. Už som začala byť voči nej imunná. Brala som ju ako len niekoho, kto mi skrátka závidí.
Zdvihla som hlavu a pozrela na zákazníka. Bol to starší muž s veľkou bradou, ktorú mal pri uchu pekne vystríhanú a vyholenú bradu. Vyzeral, že o svoj vzhľad dbá. Na sebe mal oblečenie, ktoré bolo ušité na mieru. Krásne mu obopínalo jeho svaly, ktoré mal pod látkou. Sama som musela priznať, že to bol naozaj pekný muž, ale na mňa až príliš starý. Mohol mať tak tridsaťpät rokov. Presne som nevedela.
Pozeral sa na mňa zhora svojími zelenými očami a skúmal moju tvár.
,,Čo to bude?" Teraz som vyrušila ja jeho. Usmiala som sa na neho ako na každého zákazníka, ktorého som obslúžila.
,,Vaše telefónne číslo," Povedal s úsmevom na perách a očami mi behal po menovke, ktorú som mala zapichnutú na čiernom tričku. ,,Adley J."
,,Moje telefónne číslo vám nedám." Rýchlo som povedala. Zdvihla som hore hlavu, že si za tým stojím. Dokonca som prižmúrila oči, aby sa o nič neskúšal. Nenadarmo som chodila na box.
S ním to ani nehlo. Usmial sa ešte širšie a priamo sa mi zapozeral do očí. Bol pekný ale tým to končilo. Mala som Braydona! Nepodľahnem neznámemu mužovi, ktorého ani nepoznám.
,,Už ti niekto povedal, že máš nádherné oči. Ešte som také nevidel. Čistý karamel." Labužnícky sa usmial a mne sa žalúdok obracal hore nohami.
,,Buď si niečo objednáte alebo jednoducho odídete." Držala som sa, aby som na neho nevyletela a neposlala ho do čerta. Vystrela som ruku a ukázala na dvere. V duchu som nadávala na Jocelyn. Kde do čerta bola? Odišla, vraj, po nejaké škatule, ktoré mala priniesť. Potrebovala som ju tu a ten jej podrezaný jazyk.
,,Rád by som si objednal vás." Posledné slovo zdôraznil. Znovu sa usmial a pohľadom mi behal nižšie ako som mala oči.
Držala som sa pultu, do ktorého som zarývala svoje nechty. Mala som obrovskú chuť ho poslať do riti. Ale uvedomovala som si, že je to stále muž. Starší muž a môže ma ľahko premôcť. Neušlo mi jeho veľké majestátne telo. Iste posilňuje.
Muž ma stále nepúšťal z očí a pobavene si ma prezeral. Priam ma hltal. Páčilo sa mu, čo vidí.
Dlhšie som to už nevydržala a obišla som barový stôl, ktorý nás delil. Rýchlou chôdzou som kráčala k dverám a vtedy si neuvedomila akú chybu som spravila.
Otvorila som dvere a rukou naznačila, aby odišiel.
,,Odíďte!" Trvala som na tom. Teraz som sa už nesnažila byť milá.
Prešiel okolo mňa a zastavil sa pri mne. Bol vyšší ako Braydon alebo ktorýkoľvek chalan, ktorého som poznala. Povedala by som, že bol rovnako vysoký ako môj otec.
,,Páči sa mi, keď žena nie je ľahko povoľná. Rád si vydobijem, čo chcem. A ty sa mi naozaj páčiš." Natiahol ku mne ruku a ja som si všimla luxusné hodinky, ktoré trónili na jeho ruke. Pohladil ma.
,,Nechajte ma a láskavo odíďte." Statočne som na neho zavrčala, aj keď som sa už dávno začala báť.
Neznámy, bohatý muž sa rozhodol zostať a dotýkať sa ma. Ruka mu spadla na môj pás a bližšie si ma k sebe pritiahol. Hlavu som zaklonila, aby som mu videla do očí.
,,Pustite ma." Zavrčala som a trhala sebou. Dokonca som mu stúpila na nohy, načo sykol.
Pustil ma a ja som sa mu vytrhla z rúk, ktorými ma začal chytať. Ale bol prisílni. Pevne ma chytil za oba zápästia a silno ich drvil. Bolelo to.
Zaťala som sánku, aby som nevyzerala ako slaboch. Rozhodne sa nevzdám. Znoha som mu stúpila, očividne, na drahú topánku. Na malý moment ma pustil a to som využila na prvú ranu do brucha. Päsťou som ho buchla, lenže ma znovu chytil za zápästie. Tentokrát ho drvil o čosi silnejšie.
,,Buď sa mi povolíš, alebo budem musieť to spraviť na silu." Chladne zavrčal.
Radšej som nechcela myslieť, čo mal tým na myslí. V duchu som preklínala Jocelyn, ktorá tu mala byť už dávno. Holden, ak by tu bol, pomohol by mi hneď. Nenechal by ma samú. Vtedy som si uvedomila, o čom moj otec rozprával. Zneužiť a odhodiť. V hlave sa mi ozývali jeho slová, ktorými ma vždy varoval. Ja hlupaňa.
Muž bol na mňa až prisílni. Nedokázala som sa mu ubrániť.
Zrazu niekto prišiel a vrazil mužovi, ktorý ma všade obchytkával. Zatackal sa dozadu a mňa konečne pustil.
Pristihla som sa ako som rýchlo dýchala a srdce mi dobre že nevyskočilo z hrude. Pozrela som sa na zachrancu a uvidela ho.
Dexter Thorne stál zo zúrivým až vražedným pohľadom sa pozeral na muža, ktorého schmatol za krk. A opäť mu jednu vrazil. ,,Ty jeden skurvi syn!" Začal ho ďalej mlátiť. Pomaly sa s ním presúval k východu odkiaľ ho surovo vykopol do zadku rovno von.
,,Výpadni!" Zvreskol na neho Dex, zatínal päsťami a znovu čakal, kým mu opäť nevrazí, ak ho neposlúchne.
Muž sa postavil, vystrel a pohľadom nás prepaľoval. Nepáčilo sa mu, že s ním niekto takto zaobchádzal. Zamrmlal nejakú nadávku a pobral sa k svojmu autu.
Dex sa otočil ku mne a ticho sa ozval.: ,,Si v poriadku?"
Očami som behala na dvere, kde sa stratil neznámy muž, ktorého Dexter vyhnal preč. Chvíľu som pozerala a ostro striehla, aby sa muž nevrátil. No nestalo sa tak.
,,Adley." Nežné ma oslovil.
Pozrela som na neho a jeho tmavé oči ma pohltili. Zase. Moje telo sa rozbehlo k nemu a omotalo si ruky okolo jeho krku. Hlavu som zaborila do jeho hrude a privoňala si k ostrej korenistej vône. Odmietala som ho pustiť. Potrebovala som vedieť, že je tu a že ja nie som sama, a že ak by sa vrátil ten muž, tak by ma znovu zachránil.
Dexter sa ani nepohol. Neobjímal ma. Až neskôr som pocítila ako si svoje ruky položil na môj chrbát a pritisol k sebe. V jeho náručí som sa cítila bezpečne.
,,Som tu." Šepol pri mojom uchu a ja som skoro zabudla aký to je pocit, byť pri ňom tak blízko.
