❤❤❤ Nechcela som to zbytočné naťahovať a tak som to scvrkla do jednej dlhej časti.
Rovnako sa chcem poďakovať každému čitateľovi za Vašu nádhernú podporu a hlasovanie, ktoré ma nakopne Vás nesklamať. Ďakujem Vám! <3 ❤❤❤
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Otec ma poslal domov aj keď som nechcela ísť. Chcela som zostať, kým sa mame nepolepší. Lenže otec na tom trval. Hadlee mala na mňa dohliadnuť, aby som bola naozaj doma a nie niekde schovaná v nemocnici. Sľúbil mi, že o jej stave ma bude informovať a že na ďalší deň ako sa vyspím, môžem prísť sa na ňu pozrieť.
Ležala som vo svojej posteli zababušená v perinách ako húsenica v kukli. Moje myšlienky sa uberali k mame a v poslednom rade na Braydona a Dextera. Premýšľala som a zároveň sa sústredila na to, čo k ním cítim.
Šlo veľmi ťažko, pretože oboch poznám od malička. Vždy som sa na nich pozerala ako na dobrých kamarátov. Mala som s mini vzťah ako s Ivory. Lenže s Dexom som mala o čosi hlbší vzťah ako s Braydonom. Braydon bol vždy do seba uzavretý. Hlavne keď bol v poslednom maturitnom ročníku, sa so mnou prestal baviť a vybral si vysokú školu, čo najďalej od nás. Teraz to už chápem prečo to urobil. Už vtedy som sa mu páčila a ignorovala ho a tak si zmyslel, že mi nebude na očiach. Alebo skôr ja jemu. Po jeho príchode sa všetko skomplikovalo. Do toho pribudol aj Dexter, ktorý sa mi priznal s citmi.
Ach, doparoma.
Nedokážem ani racionálne myslieť, nie to sa rozhodnúť.
Otočila som sa na druhý bok a privrela oči. Dúfala som, že sa mi po dnešku podarí zaspať.
***
Posledné dni boli pre mňa srhujúce a príšerne. Chodila som do školy a po škole som vždy navštívila mamu, kde už pri nej sedel otec a držal ju za ruku. Inokedy spala a inokedy bola hore. Sestričky jej vždy pichli niečo na upokojene, pretože mávala stavy, kde vrieskala, že chce vidieť svoju dcéru, že jej ju vzali a nechcú jej ju dať. Otec bol z toho zúfalí. Snažil sa byť tu pre ňu. Dokonca si dal týždeň dovolenku, aby bol celý ten čas s mamou. Aj ja by som najradšej nechodila do školy, ale musela som.
S Ivory som trávila, čo najmenej času a ona to chápala. Dexovi som sa vyhýbala ako to len išlo. Braydon bol preč. O to ľahšie bolo jemu sa vyhýbať.
Dneska bol deň kedy mali mamu prepustiť z nemocnice.
Kráčala som s Ivory zo školy, kde sa naše cesty neskôr rozdeľovali. Ivory ma stiahla do objatia, hneď ako sme zastali.
,,Budem dúfať, že sa to bude zlepšovať, ak tvoja mamka už bude doma." Ticho sa ozvala do môjho ucha.
Reagovala som silným objatím. Bola som jej vďačná za jej veľkú oporu a za to, že tu bola celý ten čas pri mne. Ak by som bola sama, možno by som sa aj ja zrútila. Lenže to mi Ivory nedovolila. Rozprávala mi, že musím byť já ta silná, ktorá musí držať mamu pri živote.
