Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Doma bolo všetko v poriadku. Zatiaľ. Rodičia si ani nevšimli, že som nespala vo svojej izbe, čo bolo len dobre. Pretože ockovi sa moje nočné prespávačky u rodiny Stoneovcov prestali pozdávať. Najmä keď sa domov vrátil Braydon Stone.
Zatvorená vo svojej izbe som sa pomaličky chystala do práce, kde už druhýkrát okúsim povolanie čašníčky. Tretíkrát som si prezrela kabelku, aby som skontrolovala, či mám v nej všetko potrebné.
Už len desiatu. V duchu som si pripomenula.
Chytila som čiernu kabelku, ktorú som si prevesila cez rameno a vyšla z izby. Kráčala som tmavou chodbou až do kuchyne a zastavila sa pri chladničke. Z chladničky som vytiahla studenú bagetu, ktorú som si vopchala do svojej kabelky. Spokojná s vyberom som odišla do chodby, ale ockov hlas ma zastavil.
,,Kam že, mladá dáma?" Otec postával na prahu obývačky a chodby. Opieral sa o jednu nohu, zatiaľ čo druhú mal preloženú cez tu jednu nohu.
,,Do práce." Ticho som odvetila. Z botníka som vytiahla topánky a pomaličky si ich obúvala na nohy.
,,Kedy končíš? Prídem pre teba." Jeho hlas znel ostro.
,,Naozaj to nie je nutné, oci." S ťažkým výdychom som sa na neho pozrela. Už mi len to chýbalo, aby mi robil bodygarda.
,,Vieš, že na teba nedám dopustiť, aby sa ti niečo stalo. Si moja princezná a vždy to tak bude." Poslednú vetu povedal jemne a s citom. Pohol sa ku mne a stiahol do objatia. ,,Veľmi ťa ľúbim. A mám strach, keď nie si doma, pretože tam vonku sú hovada, ktorý ťa chcú zničiť."
,,Ociii, preboha." Pretočila som očami. Nemala som rada tie jeho reči o tom ako tam vonku chodia po svete niektorí chlapi, ktorí chcú len jedno - pretiahnuť a nechať.
,,Nie, Adley, myslím to vážne. Kedy končíš?" Stál si za svojím. Rukou mi začal hladkať chrbát a silno si ma k sebe túlil.
,,Keď ti poviem, že dneska domov ma zvezie Holden, budeš spokojný?" Jedným očkom som na neho pozrela a v duchu sa modlila, aby povedal áno.
Otec najprv váhal, no napokon prikývol. Privrel viečka a znova ich uvoľnil. Pozrel na mňa svojimi modrými očami a spustil.: ,,Ale tak že sa tu aj on ukáže."
,,Bože, to naozaj?" Neveriacky som krútila hlavou. Budem musieť Holdena nejako presvedčiť, aby ma došiel odprevadiť domov živú a zdravú.
,,Naozaj." To slovíčko zdôraznil.
S ťažkým výdychom som sa rozlúčila s ocom, ktorý ma ledva pustil so svojho objatia. Niekedy je až veľmi starostlivý a prehnane ochranársky. No i tak by som ho nevymenila. Na to ho až priveľmi ľúbim.
***
Prešli štyri hodiny odkedy stojím za barom a nalievam tvrdý alkohol alebo pivo. Vystriedalo sa tu mnoho tvári. Niektoré známe a iné zas neznáme. Dokonca sa tu pri mne zastavil aj vrátnik, ktorý si tu jednu hodinku pri mne posedel a rozprával mi o tom ako by už rád odišiel do dôchodku. Naháňať študentov, aby chodili na čas na prvú hodinu bolo na neho až priveľa. Najhoršie bolo ak zvykli poniektorí študenti cez štvrtú alebo piatu hodinu utekať zo školy.
