Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
S obrovskou chuťou som sa vrhla na sýrovu pizzu, na ktorej bola aj kukurica. V duchu som pomyslela, že toto jedlo je najlepšie, aké som kedy jedla. Po zjedení pizzi som si maškrtne oblízla prsty a jedným okom pozrela na Ivory, ktorá akurát dojedávala tú svoju salámovú pizzu s olivami.
,,Mňam, tak toho sa nikdy neprejem." Odvetila som a vzala do rúk pohár coca coly, z ktorej som si odpila.
,,Len aby si sa neskôr nesťažovala na svoje faldy." Zasmiala sa nad tým moja kamarátka, na ktorej stále pretrvával uštipačný úsmev.
,,Náhodou..." Zatiahla som a vystrčila k nej svoj ukazovák.
Ivory si nemohla pomôcť, stále sa na mňa usmievala akoby zjedla na raňajky vtipnú kašu.
,,...to rýchlo spálim." Hneď ako som to dopovedala víťazoslávne som sa usmiala.
V nedeľu som zvykla jazdiť na kolieskových korčuliach. Občas som chodievala sama a inokedy sa ku mne pripojila Ivory. Ona to ani nepotrebovala, pretože jej metabolizmus to rýchlo spracoval, čím zostala rovnako chudá, akoby ani nejedla. A pritom sama veľa jedla viacej ako ja.
Ivory záporne krútila hlavou. ,,Zajtra s tebou nemôžem ísť. Sľúbila som mame, že spolu pôjdeme na cintorín."
,,Úplne som na to zabudla." Troška smutenejsie som odvetila ako som mala v pláne.
Rodina Stoneová chodievala každý rok v ten istý čas na cintorín, odkedy ich babka zomrela. Jej pamiatku si veľmi uctievali. A preto celá rodina spoločne chodila sa tam pomodliť za jej dušu, aby žila večne v pokoji. Bolo to naozaj krásne gesto. Z rozprávania som počula, že ich babí mala obrovské a dobrosrdečné srdce. Ja som tu svoju zas nepoznala.
Moja mama s ňou nie je v kontatke, len dedko. Ten si ma občas k sebe vezme a rovnako ako otec, mi ukazujú pár trikov boxovania. Je to tréner boxu. Dokonca je dvakrát väčší ako môj ocko. Stále je v dobrej kondičke, aj keď ma menšie vyčnievajúce brucho, ktoré má z piva. Raz mi prezradil, že moju mamu nikdy box nechytil, tak ako mňa. Boxovanie som si veľmi obľúbila. Dokonca by sa dalo povedať, že som túto záľubu zdedila po nich.
,,Nevadí. Na ďalší týždeň už budem mohla. Vtedy nemám nič." Z myšlienok ma vyrušila brunetka.
,,To budem rada." Zamrmlala som. Jemne som sa na ňu usmiala, aby nezistila malé sklamanie, že zajtra pôjdem sama. Nemala som ani to najmenšie právo ju presviedčať, aby tam išla so mnou, pretože rodina je na prvom mieste. A to som veľmi dobre chápala. Rodina dáva obrovskú silu a oporu, a vedieť, že sa na ňu vždy môžeš spoľahnúť.
,,Pane bože." Preafektovanie sa ma chytila Ivory. S vypulenýni očami ako sova sa dívala poza mňa. A ja som nechápala jej postoj.
Zmätene som skúmala jej tvár, čo ju mohlo tak veľmi prekvapiť, až bola v takom obrovskom šoku.
,,Tam je Terrenc." Pokračovala. Stále sa tam dívala.
Už som šla otočiť hlavu, aby som sa presvedčila, či je tam naozaj.
,,Nepozeraj sa tam!" Nervózne šepla a očami ma vraždila.
Zostala som sedieť ako socha a ani som nemrkla. Očami som ju pobádala nech pokračuje.
,,Napísala som mu správu, že mi je dneska veľmi zle. Nemôže ma tu vidieť." To už sa začala krčiť a očumovať cezo mňa, tak aby ju Terrenc nezbadal. ,,Musíme rýchlo odísť, inak si bude myslieť, že o neho nestojím."
,,Tak fajn." Z vrecka som vytiahla peňaženku a vybrala z nej bankovku, ktorú som položila pod pohár.
Ivory skúmala každý môj pohyb. Dokonca sa zhrbila, aby sa tak zamaskovala. V čupe kráčala až k dverám a ja som ju ticho nasledovala. Vedela som, že teraz by bolo nevhodné na seba upozorňovať.
Hlavne ticho a nenápadne. Šepkala som si popod nos.
Ivory stihla výjsť von z budovi skôr ako si ju všimol.
Ja som nemotorne v čupe kráčala opakujúc po nej a nevšímla si, že dvere sa iným smerom otvárajú, pretože som sa obzerala za seba, či nás nevidí. Dvere som zle otvorila a hlavou vrazila do nich. Spadla som na zadok a zakvílila som od bolestí, čím som upútala na seba pozornosť.
,,Si v poriadku?" Ozval sa práve ten Terrenc, ktorý ma nemal vidieť.
,,A-áno." Zakoktala som a pozrela poza neho, kde som zbadala cez presklenné dvere Ivory, ktorá netrpezlivo mávala rukou, aby som si pohla.
Všimol si, že sa na neho nepozerám a tak vytočil svoje telo na dvere. Ivory sa stihla včas skryť.
,,Tak fajn." Zamrmlal hneď ako sa naspäť ku mne otočil. ,,Ukáž. Pomôžem ti." Podal mi ruku a ja som ju vďačne prijala.
Keď som už pevne stála na zemi, poďakovala som mu a vybrala sa k dverám. Terrenc ma však svojím veľkým telom zastavil.
,,Nevieš niečo o Ivory?" Skúšal ma. Zrejme mal pocit, že ho klame.
,,Viem, len že jej dneska poobede prišlo zle. Asi zjedla pokazenú majonézu." Snažila som sa rozprávať, čo najpokojnejšie. Dokonca som sa snažila pozerať na niečo iné, len nie na neho. Moje oči boli v tomto naozaj zákerné. Hneď by ma odhalil, že klamem.
,,Naozaj?" Premeral si ma pohľadom. Ten jeho bol nepokojný. Neveril mi.
Do paroma. V duchu som preklínala, aká som hrozná klamárka.
Neisto som prikývla.
,,Pretože som stretol Braydena a ten mi povedal, že sa cíti až veľmi dobre aby jej bolo zle."
Ach, ten Braydon.
,,Braydon, nič o tom nevie!" Štekla som na neho. Hneď sa mi vybavil jeho priblbý uškrn, ktorým nás sledoval ako sme ráno stáli pred jeho izbou a dožadovali si jeho prítomnosť.
,,Ak sa jej nepáčim, tak nech mi to povie na rovinu, pretože..." Jeho hlas bol podráždený. Stále mi neveril.
,,Tak to nie je." Hneď som ho stopla, aby nepokračoval. Bála som sa, že povie niečo, čo by sa Ivory nepáčilo.
,,Tak potom ako?" Naliehal na mňa.
A vtedy sa za ním vo dverách objavila spomínala a ja som sa zľakla. Terrenc sa hneď otočil a zbadal Ivory, ktorá nešťastné krútila hlavou. Všetko som pokazila.
Hlavne ticho a nenapadne. Vlastné svedomie sa mi vysmialo.
