¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Ivory
Po tom ako mi Adley oznámila, že ide pozrieť Braydona, som ju odprevadila na vlakovú stanicu, kde som s ňou počkala na vlak. Vyzerala veľmi nervózne. Celý ten čas ako sme čakali na jej vlak sa hrýzla do spodnej pery, čím jej opúchli a nabrali o jeden tmavší odtieň ako mala. Rečami som ju hlaholila, aby sa ničoho nebála a hlavne upokojila. Vedela som, že ak je v obrovskom strese, nepovie ani slovko.
Vlak prišiel a ja som stiahla kamarátku do tuhého objatia.
,,Držím ti palce. Iste to zvládneš." Šepla som jej do ucha, keď sme boli stále objatí.
Adley sa ma nechcela pustiť, no hodiny tikali a minúty sa krátili. Musela sa odo mňa odtiahnuť a naskočiť na vlak, inak by ho zmeškala. Poponáhľala som ju, čo naozaj pomohlo, pretože nastúpila na vlak a zamávala mi, pri čom sa jej slzy nahrnuli do očí.
Zdvihla som kútiky do hora, aby ju môj úsmev povzbudil. Zakývala som jej, až kým sa mi nestratila z dohľadu.
Vo vrecku mi zavybroval mobil a ja som si ho okamžite vybrala a odomkla displej.
S Holdenom som bola dohodnutá sa stretnúť, keďže včera celý deň pracoval a my sme nemali možnosť sa vidieť. Už mi chýbal. Jeden deň bez neho a ja som mala pocit, že je to mesiac. Vzal si dve smeny aj za Adley, ktorá momentálne nebola schopná pracovať.
Pozrela som na správu, čo mi napísal.
HOLDEN - Budem trocha meškať.
V duchu som sa zasmiala. Posledný týždeň vždy meškal a ja som to chápala. Nikdy som mu to nezazlievala. Roboty mal teraz až až. Preto som bola rada, ak vôbec sme sa videli. Občas som k nemu chodievala do bytu, pretože už dlhší čas nebýval s rodičmi. Kúpil si malý jednoizbový byt, ktorý mu bohato stačil, a v ktorom sme mali súkromie.
Dneska sme boli však dohodnutí ísť do kina pozrieť film Jumanji: Ďalší level. Aj keď ma komédia typu Jumanji nelákala, nakoniec som súhlasila. Bolo fajn ísť aj niekde inde ako len byť u neho v byte, v podniku Energi alebo sa túlať vonku a sedieť na lavičke, a vidieť stále to isté.
Na správu som mu odpísala - dobre a následne ju odoslala. Hneď na to mi prišla od neho ďalšia správa, že príde po mňa, lebo ide z práce autom. Súhlasila som a napísala, že sa nachádzam pred vlakovou stanicou.
Mobil som si vopchala naspäť do vreciek béžovej koženky a sadla si na najbližšiu lavičku neďaleko parkoviska, aby som mohla zbadať Holdenove auto, keď príde.
Čakanie som si krátila pozeraním do telefónu a rozmýšľaním nad Adley, či už je tam. Či našla Braydona. Či sa s ním porozprávala. Či začali spolu chodiť.
Videla som na oboch ako sa veľmi trápili, keď boli od seba. Braydon ju miloval. To bolo vidieť, aj keď som si myslela, že ju vníma ako objekt alebo nejakú záľubu, ktorá sa mu páči len na chvíľku a potom ho omrzí. Nie. Adley vnímal inak. Bol z toho zničený. Párkrát mi písal, ako sa má, či je jej lepšie alebo práve naopak. Či sa necíti zlé. Z jeho strany to bola veľká láska a ja som chcela im pomôcť. A tak ma napadlo, aby Adley išla za Braydonom a všetko si vysvetlili. Videla som na nej, že Braydon jej nebol ľahostajný.
