Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Stratu blízkeho človeka, ktorý bol veľkou oporou, bolo naozaj ťažké zniesť. Predsa ten človek bol istým spôsobom výnimočný. Dával obrovskú silu veriť v sebe a pokračovať v snoch, plánoch a rovnako nám dával lásku. A tá strata ma veľmi bolela. Bolel ma pohľad, keď som uvidela Ivory ako stála s táckou v ruke a smiala sa na niečom, čo povedala Dianna. Moje vnútro ma pálilo akoby som mala v žalúdku žeravé uhlie, ktoré mi spôsobuje tu veľkú bolesť, ktorú práve cítim. Potrebovala som naspäť svoju kamarátku, sestru...
Odvrátila som od nej pohľad a pozrela na Terrenca, ktorý sa bavil so svojimi spolužiakmi. Vôbec ho Ivory netrápila. Dneska za ňou neprišiel, aby ju pozdravil, tak ako to zvykol robiť.
,,Ahoj, Adley." Začula som jej hlas.
Zdvihla som k nej prekvapený pohľad a premerala si jej vážnu tvár. Ivory nemala znamienko na pravom líci ako Braydon. Práve naopak. Jej pleť bola čistá. Jedno podobné výrazne znamienko mala na svojom ramene, ktoré si rada vystavovala na obdiv. Brala ho ako zámienko krásy a tak nosievala tielka alebo trička s volánikmi.
Aj dneska mala jedno také úzke tričko s volánikmi, čím odhalila svoje ramená. Pohľad mi spadol na zmanienko, ktoré bolo dosť veľké na to, aby si ho každý všimol.
,,Nedokážem sa na teba dlho hnevať." Ťažko si vydýchla a sadla ku mne. Tácku, ktorú držala v ruke, položila na stôl. Potom položila svoje ruky a opatrne vyhľadala tie moje, za ktoré ma chytila. ,,Na to ťa mám až veľmi rada." Svoj stisk spevnila. Jemne zdvihla kutiky do hora a pohľadom ma hltala.
,,Terrence musí byť debil, keď nevidí, aká si úžasná." Ticho som šepla a presmerovala pohľad na neho.
Ivory sa obzrela za seba, aby videla, čo robí. Pri ňom sa zastavilo jedno dievča z druhej triedy, ktoré sa na neho lepilo a jemu to vôbec neprekážalo. Práve naopak. Rukami si ju pritiahol k sebe a čosi zamrmlal do jej ucha. Potom sa pozrel na náš stôl a uškrnul sa.
,,To teda je." Zúfalo z nej vyšlo.
,,Ak chceš, môžem ísť k tebe." Otcove slová budem ignorovať. Ivory mi bola ako sestra a práve teraz ma potrebovala.
,,To nemusíš. Budem v poriadku."
,,Rada to pre teba spravím. A dokonca môžem odčiniť, že som ti odohnala Terrenca, tvojho prvého princa, s ktorým by si prišla o panenstvo." Jemme som ju podpichla.
,,Pssst." Ivory takmer zabehla slina ako to slovo začula.
A ja som sa rozosmiala. Znova som mala naspäť svoju kamarátku, na ktorú som sa mohla spoľahnúť.
Ivory sa tiež zasmiala. Obe sme však vedeli, že tou pannou som bola aj ja. Potom však jej pobavenú tvár vystriedalo prekvapenie a ľútosť. Pozerala sa na moje čelo, ktoré som si včera oškrela na Braydenovej motorke. To už sa začala vypytovať a ja som jej všetko porozprávala ako som sa s ním zrazila, ako sme sa pohádali v jeho izbe, ako som ušla a ako som narazila na Dextera, ktorý ma odviezol domov. Vynechala som len otcov zákaz k nej chodiť spať. Vedela som, že by ma od toho odhovárala, ak by to vedela. Pretože by mi nechcela zle a tak by ma sama od seba poslala domov s tým, že by sme sa videli zajtra.
***
,,Tak čo to bude?" Ozval sa Holdenov hrubý hlas, hneď ako som si prisadla s Ivory za barový pult.
Držal v ruke karovanú utierku v modrej farby a pretrel ňou pult. Jeho čierne vlnité vlasy mu padali do očí. Hlavou mykol a vlasy boli opäť na svojom mieste. Na sebe mal oblečené voľné biele tričko a čierne nohavice. Okolo pása mal tmavo červenú zasteru s logom podniku. Tak isto to bol bývalý spolužiak Dextera a rovnako jeho najlepší kamarát.
,,Dvakrát mojito." Vyrušil ma Ivorin hlas, ktorý znel nežnejšie ako obvykle. Pohľadom hltala Holdena a jemne sa na neho usmievala.
Istým spôsobom vyzeral dosť dobre. Jeho takmer sivé burkové oči sa nedali prehliadnuť. Občas som sa v nich strácala a tak som sa mu pre istotu málo dívala do očí. Za to Ivory s tým problém nemala. Opätovala mu svoj sladký pohľad.
Keď sa Holden stratil, všimla som si jej zasnenú tvár ako sa dívala na miesto, kde pred chvíľou stál. A ja som nahodila uškrn. Lakťom som sa oprela o barový pult a podoprela hlavu. Celý ten čas som sa na ňu dívala a škerila sa. Ivory sa Holden páčil.
,,Čo je?" Všimla si môj pohľad. Otočila sa ku mne a vyzerala dosť zmätene.
,,Nič." Mykla som plecami. Pery som skryvila do väčšieho úsmevu. ,,Ja len si tak vravím... odkedy sa ti Holden páči?"
,,Nepáči." Záporné točila hlavou. Dokonca sa snažila znieť vážne ale poznala som, že je to klamstvo. Jej červené líca ju prezradili.
,,Naozaj?" Uškrnula som sa ešte viac. Tak toto ma rozhodne nepresvedčí.
,,Tak fajn." Vydýchla ťažký vzduch akoby to potrebovala dostať von. ,,Vždy sa mi páčil, okej? Ale Dexter to nesmie vedieť, pretože som ho raz počula, ako mu rozprával, že nech na mňa ani nepomyslí, inak mu zlomí nos."
,,Ach, typický starostlivý Dexter, čo sa rad hrá na ochrancu." Krútila som nad tým hlavou. ,,Ale v jednom má predsa len pravdu. Holden nie je pre teba pravý. Minule som ho videla s jedným dievčaťom, ktoré vyšlo od jeho skladu."
,,Myslíš, že on..."
,,Ivory, nebuď hlúpa. Iste si tam nepozerali mandle." Podráždene som odvetila. Nechcela som na ňu tak vyletieť, ale v tomto som súhlasila s Dexterom, pretože Holden ju môže zničiť.
Nemo zaklipkala očami.
To už prišiel Holden, ktorý sa na nás usmieval. Položil pred nás poháre a ja som si všimla aká bola Ivory z toho smutná, čo sa o ňom dozvedela.
,,Ďakujem." Ticho šepla ako jej podal pohár.
Ten si jej náhlu zmenu všimol, ale rozhodol sa to nerozoberať. Miesto toho vytiahol z pod pulta akýsi letáčik, ktorý položil na pult. Mrkol na nás a potom na leták.
,,Mali by ste niektorá záujem tu pracovať? Hľadáme malú vypomoc. Dosť by nám to pomohlo." Jeho hrubý hlas sa rozniesol po celom podniku a my sme sa s Ivory na seba pozreli pohľadom, či ideme do toho.
