Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Po troch pohárov piva som sa uvoľnila. Dokonca som intenzívne vnímala Dexterovu blízkosť, ktorý sa na mňa lepil. Rozprával mi malú príhodu, čo sa mu dneska prihodilo v autoservise. Jeho slová sa mi strácali aj keď som sa snažila napínať uši. Moju pozornosť mala jeho blízkosť, jeho korenistá až mierne ostra vôňa, ktorá ma šteklila do nosa. Ten pocit, že jeho dych je na mojej pokožke a pri mojom uchu bolo ako mučenie. Telom mi prechádzali zimomriavky a nepokoj.
,,Do teraz to nechápem ako sa to mohlo stať." Dopovedal a ja som len tupo prikývla, že ho chápem. Pričom mi ušla celá pointa.
Rýchle som sa natiahla po svoj pohár a odpila si z neho.
,,Vieš o tom, že tam ten chalan ťa nespustil z očí odkedy si tu prisadol?" Ticho sa ozval a hlavou mykol, aby mi ukázal, ktorého chlapa mal na myslí.
Jemne som hlavu vytočila dozadu, aby som sa sama presvedčila. Všimla som si skupinku chalanov a len jeden z nich sa na mňa pozeral. Bol to klasický urastený chalan s malou bradou a s krátkymi tmavými vlasmi. Keď si ma všimol, žmurkol na mňa. A ja som sa okamžite otočila k Dexterovi a sledovala jeho pobavenú tvár.
Dexter sa pomaličky ku mne nahol a ja som mohla znova cítiť jeho intenzívnu vôňu.
,,Zrejme sa mu páčiš." Chrapľavým hlasom mi zašepkal do ucha, pričom som mohla cítiť ako sa mi na tele zježili malé chĺpky.
,,Ble." Predstava, že sa páčim tomu chalanovi ma striaslo. Neprišiel mi ničím výnimočný. Dokonca aj jeho ulisný úsmev na mňa pôsobil umelo a vynútené.
Dexter sa uškrnul na mojej znechutenej grimase.
,,Ale mám nápad ako behom minúty odíde." Jeden kútik mu mykol do úsmevu. V tmavých očiach sa mu zračil malý záblesk a ja som vedela, že ho čosi bláznivé napadlo.
,,Aký?" Šepla som, aby nás skupinka chalanov nepočula.
Znovu sa ku mne nebezpečné nahol, až mu spod trička vyskočilo tetovanie - mandala, ktorú by som si rada obzrela. Nosom sa jemne obtrel o moje líce a tvoril si malú cestičku až k môjmu uchu, kde sa zastavil. To už som pocítila jeho horúci dych, keď znovu zašepkal.: ,,Teraz ma chyť okolo krku. Sleduje nás."
Najprv som zaváhala, či to spraviť. No nakoniec som povolila a omotala ruky okolo jeho krku. Možno to bolo aj tým pivom, ktoré malo na mňa rôzne účinky a preto som sa veľmi nebránila a išla do toho s Dexterom. Alebo sa mi to proste páčilo? Páčila sa mi sa mi predstava byť pri ňom tak blízko? Cítiť jeho ostrú vôňu a mať na tvári jeho dych, čo mi spôsobuje zimomriavky po celom tele?
Z hrdla sa mi vydral malý povzdych, akonáhle sa jeho ruka dotkla môjho plecia a putovala nižšie. Tesne nad zadkom zastal a pritlačil si ma k tebe.
Znova ma jeho dych pošteklil pri uchu, keď sa ku mne naklonil. ,,Je rozrušený. Snaží sa tu nepozerať."
,,Dex..."
Nestihla som dopovedať, pretože ma úplne jeho dotyk zhypnotizoval a zatemnil mi myseľ.
Nosom mi prechádzal po líci a mne sa to ku podivu páčilo. Slastne som privrela oči a užívala si jeho dotyk. Potom však jemne položil svoje horúce pery na môj kútik pier a náhle sa odsunul odo mňa.
Neveriacky som zaklipkala očami. Ešte stále omámená jeho čarom som ťažko dýchala. V duchu som sa pýtala, čo to bolo.
,,Nevravel som?" Dexter nahodil malý úsmev a ja som bola ešte väčšmi zmätená. Pozeral sa kde si poza mňa a vtedy som sa tam pozrela aj ja. Stôl, kde predtým sedeli chalani, bol prázdny. A vtedy som si uvedomila, že to všetko bolo len hrané. On to len hral, ozvalo sa mi v hlave. Náhle som sa cítila byť sklamaná.
,,Mala by som už ísť domov." Sklamaním hlasom som sa ozvala, ako som sa mu dívala do tmavých veselých očí.
,,Odprevadím ťa." Pohotovo reagoval. Luskol prstami, aby tak upozornil Jocelyn, že mi už pôjdeme. Z nohavíc si vytiahol peňaženku a z nej peniaze.
,,Ja si sama zaplatím." Prudko som sa dotkla jeho ruky a pocítila elektrinu, ktorá mi prešla po tele.
,,Pozval som ťa." Díval sa mi hlboko do očí, až som mala pocit, že sa v nich strácam. Tie jeho boli večne tmavé a tak hlboké.
Ruku som stiahla naspäť za svoj chrbát. Dexter položil na stôl peniaze, načo barmanka prikývla, že berie na vedomie.
,,Nemusíš ísť so mnou, Dexter. Zvládnem to aj sama. Naozaj." Ozvala som sa ako sme spolu stávali na nohy. Popritom som sa okolo seba obzerala, či som niečo nezabudla.
,,To nebola otázka." Rázne odvetil. Prispôsobil svoju chôdzu mne a položil ruku na môj chrbát. Jemne ma postrčil, aby som išla prvá.
***
Vyučovaciu hodinu som vôbec nevnímala. Síce som pozerala na našu pani učiteľku, ktorá sa nám snažila vysvetliť výklad, no i tak som bola bola mysľou inde. Okrem Braydona sa mi do hlavy dostal Dexter. To ako sa mi perami letmo dotkol kútiku pier. Lenže túto myšlienku som zatrhla skôr ako by som sa sklamala. Bola to len hra. Nič to neznamenalo.
A tak som bola znovu pri Braydenovi a pri jeho vášnivom bozku plný citov, ktorý mi počaroval.
Prstami som si jemne prešla po spodnej pere a predstavovala si Braydena. Pred očami sa mi objavila jeho tvár a ten jeho typický uškrn ktorý ma vždy, keď ma vidí.
Naozaj ho vnímam ako Ivory? V duchu som si kládla stále tú istú otázku. Ale to bolo zbytočné. Vedela som, že ho vnímam viac ako len kamaráta, či brata. Vnímam ho ako chlapa s ktorým chcem tráviť všetok svoj voľný čas.
A potom som náhle dostala nápad.
Z tašky som vytiahla telefón a zapla si dáta. Na messegeri som si vyhľadala naše správy, kde sme si len tak jednoslovne písali. Prstami som ťukala do klávesnice, lenže skôr ako som mu odoslala správu, učiteľka mi vzala môj telefón.
,,Adley Jensenová! Mobil na hodine nemá, čo robiť." Zagánila na mňa učiteľka zo založenými rukami.
,,Ale ja som..."
,,Dostaneš ho až po hodine." Skočila mi do reči. Ani si nevypočula moju chabú výhovorku, ktorú som nemala poriadne domylenú. Pobrala sa ku katedre a položila telefón na stôl. Naspäť sa otočila a prísnym pohľadom ma vyhľadala.
❤❤❤ Mojí úžasní čitatelia
chcem sa Vám zo srdca poďakovať za každú ✴ a 💬, ktorý ma neskutočne moc poteší a vždy nakopne napísať ďalšiu časť. Ďakujem Vám! <3
!OZNAM!: Ďalšia časť bude najbližšie v piatok alebo sobotu, pretože odchádzam preč a nebudem mať čas sa k tomu dostať. ❤❤❤
