Páru dni dozadu som si objednala tieto tri knihy - ZlatovláSSka, Démonov anjel a Draculova žena od slovenskej autorky Michaela Ella Hajduková. A začala som čítať jednu z tých kníh, ktorá ma úplne pohltila až som zabudla na wp. Preto predvčerom nepribudla kapitola, pretože aj okrem toho čítam aj príbehy na wp, ktoré už mám rozčítané a tak som sa k písaniu nedostala. Ešte do toho som odišla s malým na víkend preč. Mrzí ma to. A ešte k tomu sa wp rozhodol so mnou nespolupracovať!!! Už od deviatej sa snažiť publikovať kapitolu a nešlo mi ju ani ukázať. Som myslela, že ma porazí.
Tak dosť bolo obkecávačky.
Užite si kapitolu! ❤❤❤
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Na ďalšie ráno som zaspala a tak som prišla do školy neskoro. Kým som vošla do triedy, uvidela som niečo, čo ma veľmi prekvapilo. Na chodbe pri dverách som videla stáť Ivory s Holdenom, ktorí sa na seba lepili. Holden ju držal za obe ruky a potom k sebe pritiahol, do ucha jej čosi zašepkal a dal jej dlhý a vášnivý bozk. Odtiahli sa od seba a rozlúčili.
Holden Blackburn sa otočil na odchod a ani ma nezbadal stáť za dverami, za ktorými som ich omylom videla a tajne všetko sledovala s otvorenými ústami do korán a vypulenými očami. Holden a Ivory. Kto by to povedal? Vedela som, že moja kamarátka mi dávnejšie spomínala, že sa jej veľmi páči, no inak ako keď sa jej kedysi páčil Terrenc.
Vyšla som zo skrýše a dobehla brunetku, ktorá bola kedysi ako moja sestra.
,,Videla si?" Premeriavala si ma nesmelým pohľadom. V očiach mala zamilovanosť a to ma len potvrdilo o ich tajnom vzťahu.
,,Ak poviem áno, tak čo potom?" Jemne som si zahrýzla do pier. Cítila som, že táto situácia bola naozaj citlivá ako pre ňu, tak aj pre mňa.
Vyšiel z nej zúfalý smiech.
,,Ak to nechceš, nepoviem to nikomu." Ticho som šepla a narážala tým na Dexa.
Ivory chvíľu mlčala, akoby nad tým rozmýšľala, čo som povedala. Potom sa však jemne usmiala, tak ako kedysi, keď sme sa ešte spolu bavili. Jej úsmev vystriedal ťažký povzdych. Rýchlo ma chytila za ruky a pozrela sa mi priamo až do duše.
,,Ach, prepáč. Prepáč mi to." šepla zlomeným hlasom.
Neschopná slová som tam stála a s otvorenými ústami zýzala na ňu, či sa mi to všetko sníva.
Ivory tam nestála ako ryba na suchu. Pritiahla si ma k sebe a objala.
,,Prepáč, prepáč, prepáč..." mrmlala mi do ucha a silno stískala. Potom sa odo mňa odtisla a zapozerala do očí. ,,Prepáč mi to. Už to chápem. Chápem to." Pustila ma a spravila pár krokov dozadu.
,,Takže ty a Holden... spolu..."
,,Áno, Adie." Na jej tvári sa objavil zamilovaný úsmev a oči jej žiarili ako nikdy predtým. ,,Len teraz nedávno sme sa dali dokopy. Samozrejme, že o tom nikto nevie. Bojím sa ako bude reagovať Dexter. Už viem, ako si sa musela cítiť. Ver mi, Adley. Bojovala som s tým, ale tie jamky v lícach a tie sivé oči, ktorými na mňa pozeral až do duše. Neodolala som. Holden sa mi už páčil oveľa skôr ako Terrenc."
,,Viem." Prikývla som. ,,Som rada, že ste spolu." Úprimne som sa na ňu usmiala. Potom som pozrela na jej ruky, za ktoré som ju chytila a stisla ich. ,,Tak veľmi ťa mám rada. Si mi ako moja sestra, ktorú som nikdy nemala." Dívala som sa jej do zelenomodrých očí, keď som to rozprávala.
Ivory sa tisli slzy do očí. Potiahla nosom a skriveným úsmevom sa na mňa široko usmiala. Pustila moje ruky a zotrela si prvé slzy, ktoré jej vyšli.
,,Ach, Adley, niekedy si vravím, či si ťa zaslúžim. Zachovala som sa hnusne a sebecký. Sama neviem, čo som tým myslela, že ti budem v tom brániť. Už teraz chápem, že človek si lásku nevyberá." Povedala plačúcim hlasom.
,,Ivy, také ani nehovor. Potrebujem ťa. A už som ti dávno odpustila." Vážne som sa na ňu pozrela. Nech ju ani nenapadne naše dlhoročné priateľstvo zahodiť. S tým by som sa už naozaj nedokázala zmieriť.
,,Naozaj?" Nadvihla obočie.
,,Naozaj. A teraz poďme na hodinu, dobre?" Znovu som sa usmiala a ona my tiež opätovala úsmev. Chytila som ju pod pazuchu a spolu sme vošli do triedi. ,,Pozerám, že Terrenc to stále nevzdal." Šepla som jej do ucha, keď som zacítila jeho pohľad. Bolo mi jasné, že sa pozerá na moju kamarátku a nie na mňa.
,,Ani mi nehovor."
To už sme sa obe zasmiali, pretože sme vedeli, že má dávno smolu.
***
Doma ma prekvapila moja mama malou fotografiou bábätka v jej brušku, keď som uvoľnenie sedela na gauči a sledovala pritom seriál Peaky Blinders. Občas som ho zvykla pozerať s ockom.
Pred očami mi malou fotografiou mávala, načo som zmätene pozerala na čierno biely obraz, ktorý mal ďaleko od malého bábätka. Zvraštila som obocie a snažila sa nájsť aspoň hlavičku alebo malé teličko, ktoré by mi napovedalo, že tam je dieťa. Príliš dlho som sa musela nad fotografiou mračiť, pretože si mama sadla ku mne na gauč s ťažkým výdychom a neskrývaným usmevom.
Pozrela na fotografiu a vystrčila prst. Ukázala na veľké, pre mňa machuľa, telíčko. ,,Toto je telíčko, pretože tu na môžeš vidieť srdiečko." Ukázala na malú bodku a ja som sa k fotografii naklonila, aby som to lepšie videla. Mama však ďalej ukazovala. ,,Túto je pečeň. Hlavička. Ručičky a nožičky."
,,Páni. A už vieš, čo to je?" Pozrela som na mamu a zbadala aká je z toho celá hotová. Oči jej žiarili ako vianočný stromček. Mala som pocit, akoby sa pozerala na niečo, čo sa zdá byť až neuveriteľné úžasné.
,,Ešte nie. Som len na začiatku. No koncom štvrtého mesiaca, už by sa dalo zistiť, čo to bude." Odpovedala a hneď si ruku položila na malé bruško, ktoré sa zväčšilo len o pár centimetrov.
,,A všetko je v poriadku? Bude to dobre? Nehrozí ti nič?" Chrlila som ďalšie otázky, pretože som sa bála o jej zdravie. Nerada som myslela na to, že by som o ňu prišla kvôli malému človečiku, ktorý sa v nej nachádza.
Mama sa pozrela na mňa a prikývla. ,,Zatial je všetko tak ako má byť. Ak by som mala nejaké nevoľnosti, mám zavolať svojej gynekologičke."
,,To je dobre, mami." Teraz som sa spokojne usmiala a pomaly sa pritúlila do jej náručia. Mama sa prestala chytať za brucho a rukou si ma k sebe pritisla, zatiaľ čo jednou ma hladila po tvári ako keď som bola malá. Hladila má po líci, spankách, po vlasoch a mňa to vždy tak upokojovalo až som nakoniec zaspala. Aj teraz som mala privreté viečka a užívala si mamu pokiaľ ju mám ešte celú pre seba, pretože ako sa narodí dieťa, už táto chvíľa nebude.
