Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ivory
Sedela som v školskej jedálni pri Dianne a Lise, ktoré sa rozprávali o známkach. Ja som ich však poriadne nevnímala, pretože som mysľou bola inde. Adley Jensenová mi veľmi chýbala. Mala som chuť sa za ňou rozbehnúť a objať ju. Povedať jej, že ma to mrzí, ale bola som príliš zbabelá. Tým by som jej dala za pravdu. A ja som si chcela za tým stať. Nemala to spraviť. Skrátka nie.
Z premýšľania ma vyrušila istá postava. Terrenc sa nevzdal. Potom čo ho Melissa odkopla pre iného a možno že lepšieho. Stále sa obšmietal okolo mňa. Veľmi dobre som vedela, čo chce. Vždy čakal, kým budem sama. Striehol na každú chvíľu. Preto som sa snažila byť v prítomnosti niekoho. Dianni a Lisi som sa držala ako sa len dalo, hoci sme mali nie vždy spoločnú reč. Musela som to však pretrpieť.
Zazvonilo na hodinu a my sme sa tak s dievčatami pobrali do triedi.
V triede som zbadala Adley ako ticho sedela za lavicou a v ruke držala fialovú knižku. Ten obal som veľmi dobre poznala. Horkosladké esencie od autorky Baja Dolce. Spomenula som si na ten deň v knižnici, keď nás jedná pani upozorňovala, aby sme boli ticho. Odvtedy som tam prišla raz a to len odniesť knihy, aby som nezaplatila pokutu, keď ich budem mať dlhšie ako uplynie mesiac.
Ani som si neuvedomila, že sa moje pery zvlnili do úsmevu. No ako som k nej kráčala, zachovala som chladnú tvár. Ticho som si k nej prisadla, pretože sme spolu sedávali za jednou lavicou. Presadla by som si, ale nebolo nikde voľné. A tak som musela jej tesnú blízkosť tolerovať. Ale dokedy to vydržím? Dokedy sa budem na ňu dlho hnevať?
Hodina ekonomiky sa začala. Vybrala som si z tašky zošit, pero a začala si zapisovať, čo nám diktovala sekera. Popritom som cítila jeho pohľad. Terrencove oči sa mi priam do mňa zabodávali. Sedel za mnou o dve ľavice ďalej. Bol to môj spolužiak a ja som vedela, že sa ho tak ľahko nezbavím.
Hodina sa vliekla. Ani si nepamätám, že by som niekedy dlho počítala minúty a netrpezlivo čakala, kým sa skončí hodina. Keď sa tak stalo ďakovala som všetkým svätým, že môžem aspoň na chvíľu vypadnúť z triedi.
Do chodby som vystrelila ako prvá. Nohy ma viedli nevedno kam. Hlavne čo najďalej od neho a od Adley. Nechcela som byť pri nej. Tým by sa mi len pripomínala a mne by stačilo pozrieť do jej svetlo hnedých oči, ktoré sa mi na nej tak páčili a hneď by som jej odpustila. Nie. Musím si stať za tým. V duchu som sa upozorňovala.
Rýchlo som kráčala po chodbe až kým ma niekto surovo nezdrapol za rameno a nepotiahol do tmavej chodby. Celou váhou som udrela do hrude a do nosa mi udrela sladká vôna.
,,Terrenc." Zavrčala som. Pozerala som na neho s hnevom, aby ma pustil.
Len že ten ma nehodlal pustiť. Vedel rovnako ako ja, že by som mu mohla ujsť a on by stratil tých pár minút, čo teraz mal.
