¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Adley
Braydon ma dychtivo bozkával. Naše jazyky sa preplietali a ja som pocítila v bruchu ničivé tornádo, ktoré bolo tak príjemné, že som chcela viac. Neprestával. Bral si, hltal a sem tam sa mi zahryzol do jazyka, pričom som hneď pocítila kovovú príchuť krvy. Potom sa odo mňa pomaličky odtiahol a intenzívne sa mi zapozeral do očí.
,,Ľúbim ťa, Adley Jensenová." Ticho šepol a moje telo zaplavila čistá radosť.
,,Myslím, že aj ja teba." Neisto som šepla, načo sa Braydon znova úprimne a tak krásne od srdca usmial.
,,Moja fúria." Ticho sa zasmial nad mojou prezývkou.
Teraz som sa nepohnevala, pretože som bola ním očarená a v hlave som mala jeho plné úžasné bozkavajúce pery, ktoré tak skoro nezmiznú. A tak som sa spolu s ním na mne zasmiala.
Braydon ma stiahol do svojho objatia a ja som si znova položila hlavu na jeho rameno. Jeho ruka ma začala jemne hladkať po mojej línii ruky, od lakťa až hore k ramenu a naspäť dole. Stále do okola ma jemne hladil a ja som pod tým dotykom zapriadla ako mačka. Páčilo sa mi to.
,,Vtedy ako si do mňa vrazila na tom cyklo chodníku, tak som ťa zaviedol do mojej izby..." začal, lenže ja som mu musela skočiť do reči.
,,To ty si mňa zrazil." Drzo som ho opravila.
,,Dobre, tak teda ja som ťa zrazil. Spokojná?"
,,Teraz už áno." Víťazoslávne som sa nahlas zasmiala. Konečne sa zdal súperenia, kto má pravdu.
,,A zaviedol som ťa do izby. Na rukách." Podotkol a ja som sa musela zasmiať, pretože som netušila kam tým mieri. ,,Nechal som ťa samú v izbe, pretože som šiel po lekárničku a chcel ti ranu, ktorú si mala na čele, starostlivo ošetriť, lenže ty si našla svoju kresbu."
Moja kresba. Cinklo mi v hlave.
,,Moja kresba." Nahlas som povedala. ,,Už mi povieš, prečo si ju ukradol?
To už sa zasmial tak od srdca a s láskou v očiach sa na mňa pozrel. ,,Ukradol som ti ju preto, aby si ma vnímala viac ako ostatných. Chcel som tvoju pozornosť len pre seba. Už vtedy si sa mi páčila. Preto som ti robil zle. Tým som seba pripomínal a ukazoval sa ti, aby si vedela, že nejaký Braydon existuje."
,,To som n-nevedela." Zostala som v šoku.
Vôbec by ma nenapadlo, že mi robil zle z dôvodu, že som sa mu páčila. Myslela som si, že ma občas nedokáže vystáť. Nemala som odkiaľ vedieť, že už vtedy som mu padla do oka.
Prekvapene som párkrát zažmurkala mihalnicami. Braydon Stone bol samé prekvapenke.
,,Môžeš si ju nechať." Nakoniec som povedala. Jemne som sa na neho usmiala a natiahla sa k nemu. Pobozkala som ho na líce a privoňala si k jeho spánkom. ,,Vedel si o tom, že voniaš ako maliny?"
