Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Hneď ako ma Dexter odprevadil až domov, rozbehla som sa do svojej izby, kde som sa zatvorila. Potrebovala som vstrebať jeho slová. Ľúbi ma.Dexter ma ľúbi. Bežalo mi hlavou.
Zvlalila som sa na posteľ a objala prvý vankúš, ktorý som mala po ruke. Hlavu som doň zaborila a zasnene zatvorila očí.
Ľúbi ma. Ľúbi. Opakovala som si dookola ako nejakú riekanku. Tie dva slová sa mi dostávali pod kožu. Dexter sa mi konečne priznal, čo ku mne naozaj cíti.
Otočila som sa na chrbát a pozrela na strop. Dotkla som sa pier a jemne privrela viečka. Jeho horúce pery som stále cítila na svojich perách. Dokonca aj pri lučení mi dal malý bozk na pery. Úplne krátky ale dosť na to, aby mi utkvel v pamäti. Cítila som sa ako vymenená. Mala som chuť bežať a od radostí poskakovať ako poľný králik.
Lenže to som netušila, že mi bude volať Braydon.
Mobil mi začal zvoniť a ja som sa natiahla poň, a bezhlavo zdvihla hovor. Inokedy by som sa pozrela a nezdvihla, ak by som nemala chuť volať s danou osobou.
Bolo však neskoro.
Zdvihla som hovor a v telefóne sa ozval ON.
Môj prvý chalan v mojom živote s ktorým som okúsila, čo je láska, ako sa dá ľúbiť, čo sú to dotyky.
,,Ahoj, Adley." Jeho hlas bol pevný, nežný a zároveň jemný.
,,Braydon." Ťažko som vydýchla jeho meno.
Naozaj som sa s ním nechcela rozprávať. Možno to bolo tým, že som sa opäť bozkávala s Dexterom a moje svedomie ma začalo ťažiť, aj keď sme spolu prestali chodiť. No isté puto som s nim mala. Stále mi rovnako na ňom záležalo ako pred tým.
,,Ako sa máš?" Zaujímal sa.
Musela som sa zasmiať. Môj smiech nebol však úprimný. Nechcelo sa mi veriť, že sa ma ide pýtať tak primitívnu otázku.
,,Braydon, nemusel si mi volať, aby si sa ma na to spýtal. Stačilo len napísať." Snažila som sa neznieť príliš drzo.
,,Písal som ti. Ignoruješ ma, Adley. Ale fajn..." Teraz to bol on, kto si ťažko povzdychol.
Mlčala som a počúvala pozadie. Musel byť vonku, keďže som počula rušnú premávku. Sem tam zatrúbilo auto alebo šum ľudí, ako sa medzi sebou rozprávali a do telefónu bolo počuť len nejasné slová.
,,Ale to som ti nechcel povedať. Odpustil som ti. Dlho som nad tým premýšľal o tom ako som na teba tlačil. Máš pravdu, Adie. Hrnul som sa do vzťahu a nepozeral na to, čo chceš ty. Hľadel som len na svoje záľuby." Povedal.
Záľuby...
A presne toho som sa začala pri ňom obávať. Aby som nebola len jedna z jeho záľub, ktoré si vezme, kedy chce a opustí kedy chce. Bála som sa toho, že ma jedného dňa nechá s tým, že som ho omrzela.
