Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Čas strávený pri Braydonovi zletelo ako voda. Deň pred jeho odchodom sme sedeli na kraji jazera, kde bol pri nás neďaleko domček, v ktorom sme sa ako deti zvykli hrať, a v ktorom ma Braydon prvý krát pobozkal, čím mi odhalil svoje city ku mne.
Opierala som sa o jeho rameno a ticho sledovala hladinu vody. Trblietavá voda ma vedela vždy upokojiť. No stále tu bol pocit, ktorý ma zožieral. Braydon musel odísť a ja som vedela, že zostanem sama. Chcela som, aby tu zostal a nikam neodchádzal. Ale chápala som. Musí študovať. Musí chodiť do školy, aby tak mohol prevziať otcovu firmu. Vybral si to. Teraz je jeho povinnosť nesklamať otca a najmä seba.
,,Sľub mi, Ay," Ticho začal rozprávať. ,,...že sa mi budeš každý deň ozývať. Sľub mi to."
,,To vieš, že budem." Odpovedala som mu. Telom som sa k nemu viacej pritúlila. Potrebovala som ho cítiť.
Lenže jemu to nestačilo. Prudko sa vystrel a otočil hlavu ku mne. Zelenohnedými očami, v ktorých sa odrážalo jazero, ma hypnotizoval a zároveň upokojoval.
,,Chcem, aby si mi to sľúbila." Chytil ma za ruku a presmeroval pohľad na ňu. Potom mi ruku zodvihol vo výške jeho pier a priložil si pery na moje hánky.
,,S-sľubujem." Takmer som nedýchala. Stále som si nemohla zvyknúť na jeho blízkosť. Nechcelo sa mi veriť, že najkrajší chalan tu teraz so mnou sedí a prosí ma, aby som mu niečo sľúbila.
Braydon sa široko usmial, pustil mi ruku a oboma rukami si ma k sebe pritiahol. Pobozkal ma na pery a privinul na svoju hruď. Do nosa mi udrela jeho vôňa po malinách, ktorú som tak milovala. Dokonca som počula ako jeho srdce bije len pre mňa. Šťastné som sa usmiala a znova pozerala na jagavé jazero v ktorom sme sa odrážali. Vyzerali sme tak šťastné.
Okolo nás sa vynímali majestátne stromy. Poväčšine ihličnaté. Rovnako ako my aj oni sa odrážali vo vode. Ten odraz prírody okolo nás zmiešaný všetkými farbami bol tak fantastický až magický. Cítila som sa akoby sme s Braydonom boli v zazračnom lese, v ktorom sa dá spomaliť čas, aby sme si užili túto krásnu chvíľku vedľa seba, pokiaľ ešte môžeme, pretože zajtra bude všetko inak. Z omylu ma vyviedol mesiac, ktorý sa odrážal v jazierku. K nemu sa pridali hviezdy. Na oblohe už dávno panovala tichá noc. Popri tom nám príjemným spevom spievali vtáci, ktorý sedeli na konároch stromov. Okrem nich som postrehla aj cvrčkov alebo včely, ktoré lietali z kveta na kvet.
Na tráve sme sedeli už len chvíľku. Rosa začala padať a obaja sme nemali v pláne prechladnuť.
Braydon mi pomohol vstať a spolu sme kráčali k jeho autu. Cestou nám svietil baterkou, čo mal vzadu na mobile pri malom foťáčiku.
Pery sa mi zvlnili do úsmevu, keď sme prechádzali cez hustý les a vysokú travu, kde prevládalo skôr papradie. Spomenula som si ako som sem vyvádzala, že nás môže napadnúť nejaké lesné zviera.
