Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Dexter odišiel a ja som zostala sama. Znova som si sadla, no tentokrát som som si držala kolená a rukami si ich objímala. Pozerala som na jazero, ktoré bolo akoby posiate malými diamantmi.
Myšlienkami som zablúdila na bozk s Dexom, na to ako som sa vrhla na jeho pery, na to ako sa držal, ale nakoniec sa mi povolil. Myslela som na to aké tornádo sa v mojom vnútri odohralo, po tom ako sa naše pery spojili a začali sa hýbať správnym nenásytným smerom. Bolo to také divoké a vášnive, že aj teraz pri pomyslení na Dexa, moje telo reagovalo, zachvelo a dokonca túžilo znovu ho pobozkať.
Kolená som ťahala až k brade a snažila si utriediť myšlienky.
Mala by som myslieť na Braydona, ale prečo myslím na Dexa a na to, čo sa tu odohralo pred malou chvíľou? Sama som bola zmätená zo svojích pocitov. Nevedela som rozoznať lásku od tej pravej lásky. Tak ako ma ťahalo k Braydonovi, tak má ťahá i k Dexovi. Lenže otázkou bolo, koho ľúbim a koho milujem?
Ešte chvíľku som sedela pri jazierku a trápila sa nad myšlienkami. Uvedomovala som si, že som ho nemala pobozkať, pretoze stále chodím s Braydonom. Lenže je tento vzťah skutočný?
Porazene som sa postavila a kráčala domov. Na nič som neprišla. Sklesnutými ramenami som šuchala nohami po lesnej cestičke a míňala stromy. Doslova som sa vláčila ako slimák.
Došla som domov a v chodbe pozrela na svoj odraz v zrkadle. No hneď som zrak odvrátila. Dlhšie som sa nemohla na seba pozerať.
Vyzula som si topánky a bola rozhodnutá sa zatvoriť vo svojej izbe, lenže som začula známe ženské hlasy. Tichým krokom som sa pohla k obývačke a vystrčila hlavu.
Mama s otcovou sestrou Hadlee sedela na pohovke a veselo sa rozprávali. Mala som dojem, že sa bavili o dieťati, ktoré mama čaká pod srdcom, pretože sa začala chytať za brucho a v druhej ruke ukazovala malú čiernobielu fotografiu. Mama si moju prítomnosť ako prvá všimla a s úsmevom na tvári ma pozdravila, hneď na to aj Hadlee.
,,Hadlee!" Od radostí, že ju tu vidím, som sa rozbehla a doslova som sa vrhla na ňu.
Rozosmiala sa a silno ma objala. Bola to dlhá doba, čo sme sa nevideli.
Hadlee vyzerala rovnako ako môj ocko. Len mala ženskejšie črty a bola o dosť mladšia. Mala dvadsaťosem rokov a okrem toho mala krásne dlhé vlasy, ktoré mala teraz zopnuté gumičkou. Aj jej belasé oči sa krásne vynikali pri čiernej línke, ktorá jej zvýraznila očí. Vyzerala ako anjel.
Pohladila ma po chrbte ako sme sa stále objímali. Potom sme sa odtiahli a ja som si sadla blízko nej. Držali sme sa za ruky. Bola to moja teta, ale ja som ju tak nevnímala. Vnímala som ju skôr ako kamarátku, ktorú som veľmi ľúbila.
Pozrela som na mamu a následne na jej fotografiu, ktorá bola iná ako minule. Už viac tam nebolo malé teličko ale veľká guľa, zrejme hlavička. Znovu som vyhľadala mamine oči a a nadšené sa opýtala na dieťa. ,,Už sa vie, čo to bude?"
Mama prikývla. ,,Budeš mať malú sestričku."
,,Páni..." Stratila som reč. Pozerala som na mamine zväčšené bruško a ani si neuvedomila ake veľké pootvorené ústa mám.
,,Pribudne do rodiny ďalšia malá Jensenová princezná." S radostím bez seba sa ozvala Hadlee. Pozerala na malý zázrak v maminom v brušku.
,,Nuž, ak nevadí. Pôjdem si trocha oddýchnuť." Povedala mama a už stávala z pohovky. Vzala fotografiu, ktorú si pritisla k hrudi a pomalým krokom obišla malý stolík, ktorý bol zo skla. Zastala a pozrela na nás. ,,Určite si máte čo povedať, po tak dlhej dobe."
Ja som prikývla, pretože Hadlee Jensenová veľmi rada a často cestovala a tým pádom sme sa málo videli.
Mama odišla hore do svojej spálne a my sme tak zostali samé.
Zo začiatku sme sa rozprávali, kde tentokrát bola. Nadšené mi rozprávala o Taliansku, o ľuďoch a o úplne inom živote. Dokonca sa zasmiala nad tým, že sa jej zapáčili opálení muži, ktorý boli viacej zarastený ako tí naši. Na to som sa musela zasmiať, pretože môj ocko si vždy oholí bradu a vyzerá tak mladšie o desať rokov. Z dovolenky sme prešli na malé dieťa, čo moja mama čaká. Hadlee priznala, že aj ona by chcela mať malé dieťa ale nikdy nemá čas sa viazať, hlavne kvôli cestovaniu. Potom sme prešli na to, či mám nejakého priateľa. Na to som sa zháčila a pomrvila na mieste. Hadlee ma povzbudzovala a jemne usmiala.
,,Mám, ale..." Sama som rozmýšľala, prečo tá neistota.
,,Ale?" Pobádala ma s úsmevom na perách.
,,Nie som si istá, či k nemu cítiť to, čo by som mala. Teda vlastne... neľúbim len jeho ale aj jeho bratranca." Hanblivo som sa priznala a cítila výčitky, že som ho pobozkala. Ruky som k sebe tískala a cítila ako sa mi začali potiť dlane.
,,Oo, tak to je teda niečo." Prikryla si ústa a neveriacky na mňa pozerala. ,,Kedy si stihla tak vyrásť? Pamätám si ťa ako malú tu pobehovať a smiať sa." Jemne sa zasmiala, keď si na to spomenula.
,,To boli ešte tie bezstarostne časy." Zamrmlala som. Vtedy som nemusela riešiť, to čo práve teraz. Musela som si vybrať. Rozhodnúť sa.
,,Ach, Adley." Chytila ma za ruky a súcitne sa na mňa pozrela. ,,Počúvam."
Ťažko som si vydýchla a bola pripravená jej všetko povedať.
"Ako prišiel Braydon, všetko šlo zrazu prirýchlo. Od toho času sa dosť zmenil, zmužnel a nabral i na kráse a tak som mu podľahla, keď mi vyznal lásku a zmocnil sa pier. Lenže okrem toho tu bol Dexter, ktorý ma od začiatku priťahoval, ale ani jeden z nás sa neodhodlal prekročiť hranicu. A keď som už začala chodiť s Braydonom, som Dexa pobozkala a neľutujem to." Spravila som malú pauzu a znovu začala rozprávať. ,,Lenže teraz neviem, koho ľúbim viacej. Moje pocity sú zmiešané a ide mi z toho vybuchnúť hlava. Viem, že keď sa rozhodnem pre toho druhého alebo prvého, bude ten druhý trpieť. Lenže ako viem, ktorý je ten správny?"
,,Nemyslela som si, že je to až tak zložité." Zamyslela sa. Na chvíľu pustila moje ruky a natiahla sa po pohár s vodou, ktorý som si predtým nevšímla. Odpila si z neho veľký dúšok a pozrela na mňa stále držiac pohár. ,,Na tvojom mieste, by som si od Braydona dala pauzu, ak vieš, čo tým myslím." Prižmúrila oči.
Jasne pauzu, teda vlastne koniec. Prebehlo mi hlavou.
,,Potrebuješ byť teraz sama a premýšľať. Zistiť kto ti viacej z nich chýba, pretože takto nikdy nezistíš, čo vlastne chceš. Dokonca ti ani nezazlievam, že si Dexa pobozkala, pretože tvoje srdce stále hľadá." Vážne povedala a nevyčítala som z jej tváre žiadnu výčitku. Chápala ma.
Po rozhovore sme sa ešte rozprávali o jej cestách a potom sa rozlúčili, pretože znova odchádzala.
Ostala som v izbe ležať vo svojej posteli a pozerala som na strop. Hlavou sa mi prehrával rozhovor s Hadlee a ja som musela s ňou súhlasiť. Mala by som sa s Braydonom vážne porozprávať a dať nám pauzu, pretože budem na tom rovnako. Sama som nevedela, čo vlastne k nemu cítim. Vedela som len to, že ho ľúbim. Ale stačí to na vzťah?
Pozrela som na displej mobilu a videla veľa správ a zmeškaných hovorov od Braydonona. Naschvál som si vypla zvonenie, aby som mu nemusela čeliť. Bála som sa s ním rozprávať, po tom čo som pobozkala Dextera.
Mobil som položila na stôl a uložila sa do postele. Zatvorila som oči a vedela, že tak skoro nezaspím.
