Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
,,Si doma a ja ti len dávam dole bundu, aby ti v nej nebolo príliš horúco." Jeho tichý podmanivý až miestami harmonický hlas sa mi ozval pri uchu a mme došli slová.
Z jeho prítomnosti som bola celá hotová. Znova ma dostal tam ako minule. Zrazu som túžila, aby mi vyzliekol viac ako len bundu, ktorú prehodil cez opierku gauča.
Nahlas som sa nadýchla a vydýchla dúfajúc, že všetky myšlienky na neho sa stratia. Braydon to postrehol a jemne zdvihol kútiky do hora. Nebol to ten lišiacký provokačný úsmev, ktorý má vždy, keď mi chce robiť napriek. Nie. Bol to jeden z jeho čisto úprimných úsmevov, ktoré nevidieť stále. Vždy bol vážny alebo mal úškrn, ktorý ho občas prezrádzal.
,,Chceš vodu?" Vyrušil našu intímnu blízkosť. Vstal z gauča hneď ako som prikývla neschopná slova.
Sledovala som každý jeho pohyb. To ako spriamene a krásne rovno kráčal. Nemal nohy do O ako poniektorí zvykli mať. Každý jeho jeden krok bol tak premyslený a úžasný, až som tomu nemohla uveriť.
Keď sa mi stratil z dohľadu, tvár som si skryla do dlaní a jemne si trela líca. Adley, rozmýšľaj,no ták, v duchu som sa karhala, pretože moje myšlienky ma ťahali k Braydonovi a k jeho bozku, ktorý sa mi dostal do pamäti.
Po pár minútach prišiel s pohárom čistej vody, ktorý položil na stolík. Rovno predo mňa.
,,Ďakujem." Zamrmlala som.
Natiahla som sa po pohár a hneď si z neho odpila. Neušiel mi jeho pohľad ako ma pritom sledoval. Čakal, že sa mu zverím. A ja som nevedela, či to dokážem. Či mu znova dokážem veriť, pretože mal v mojom srdci významné miesto ako Ivory, rovnako ako Dexter. A jeho odchod puto zničilo. Bral si so sebou všetko.
Lenže...
Není tu Ivory. Už nemám kam ísť k ďalšej osobe. Ivory Stoneová bola jediná osoba, ktorá mi je ako sestra a ktorá vie o mne úplne všetko.
Stále ma to ťažilo na srdci. Hádka s rodičmi ma poriadne rozhodila a potrebovala som sa o tom porozprávať s osobou, ktorá mi s tým pomôže sa cez to preniesť. Braydon mi neprišiel ako tá správna osoba.
Stále ma nespúšťal z očí.
Položila som pohár na stôl a znovu sa nahlas nadýchla a vydýchla. Musím to dostať von. A teraz je tá správna chvíľa. Inokedy už nebude. Nie s ním.
Pozrela som sa do zelenohnedých oči, ktoré boli úplne odlišné ako Dexterove. Braydon mal v nich kúsok prírody, ktorú som tak milovala.
,,Je tu veľa vecí, čo ma dusia." Povedala som s ťažkým výdychom. Teraz som sa vyhla jeho pohľadu a pozrela na televízor, ktorý do teraz išiel. Len hlas je stíšení. ,,Myslím, že najprv začnem rodičmi." To už som sa znova na neho pozrela, načo mi prikývol.
Nechal mi čas si všetko poporiadku prejsť hlavou.
,,Mama a otec sa stále hádajú pre dieťa, ktoré si mama nemôže dovoliť. Jej telo je dosť slabé, aby užívilo aj dieťa. Veľa krát mi povedala, že som dar od boha. Preto sa aj o mňa tak príšerne bojí. No teraz..." znovu som obrátila zrak pred seba. Ruky som spojila k sebe a ďalej pokračovala. ,,... teraz vlastne..." nervózne som pokrútila hlavou.
Braydon sa rukou natiahol k tej mojej, ktorú silno chytil, že je tu so mnou. A to mi dodalo odvahu pokračovať ďalej, aj keď to bolelo.
,,Mama chcela mať veľa detí. Keďže jej to stav nedovolil, zvykla sem tam v noci plakať alebo sa pohádať s otcom. Keď nemohla mať vlastné, chcela si adoptovať. Lenže to môj otec nebral do úvahy. Nechce sa starať o dieťa, ktoré nie je jeho. Do nedávna bolo všetko v poriadku. Zabudlo sa na to, čo mama chcela. Boli sme šťastní. Oni boli šťastní. Až dodnes, kým mama nepovedala tú novinku."
,,Nechcem byt zlý, ale to od tvojej mamky bolo trocha sebecké. Neber to zlé, hej?" Hneď začal voľnou rukou mávať, aby som sa pre jeho názor hneď nenahnevala.
Nemala som dôvod sa hnevať. Videla som to rovnako. Mama nemyslela na následky. Nemyslela na otca a ani na mňa. Myslela len na dieťa, ktoré chce a chce mať za každú cenu aj keď môže zomrieť. Pustila sa do rizika bez ohľadu na následky. Bolo to od nej dosť sebecké, keď až tak ďaleko zašla.
,,To je v poriadku, Braydon. Súhlasím s tebou. Mama nemyslela na následky." Ďalší ťažký povzdych sa mi vydral z hrdla.
,,Hmm." Aj on si rovnako ťažko vydýchol ako ja. Rukami sa natiahol ku mne a stiahol do objatia.
Hlavu som si položila na jeho rameno a dívala sa pred seba na reklamy, čo práve išli v televízii. Do nosa som vdychovala jeho sladkú vôňu, ktorá mi znovu opantala moje zmyslí a ja som túžila zostať takto v jeho objatí už nadlho.
Chvíľku sme tam mlčky sedeli v objatí, túlili sa k sebe a ticho sledovali film, o ktorom sme nemali ani šajnu o čom je, a čo sa tam práve deje, až kým Braydon neprehovoril.
,,Selina je len moja spolužiačka. Nič viac."
,,Prečo mi to rozprávaš?" Tvár som otočila k tej jeho a zadívala sa mu do očí, ktoré čosi teplé vyžarovali.
,,Pretože v mojom srdci už nie je miesto pre inú osobu, lebo si tam ty." Jeho tvár bola vážna. Ani sa neusmial a ja som vedela, že to myslel vážne. Nestrielal si zo mňa. Myslel to naozaj vážne.
Po pár sekundách spamätania som musela konať, pretože jeho pohľad sa do mňa tak vpíjal. A ja som mala pocit, že to neunesiem.
,,Braydon, ja... naozaj..."
,,Prosím ťa, žiadna Ivory. Dobre?" Otočil sa k televízii a tvár si chytil do dlaní. Lakťami sa opieral o svoje stehna a pohľad mal uprený pred seba. ,,Ja na Ivory seriem! Ani ona, ani nikto iní nerozhoduje s kým budem alebo s kým budeš ty!" To už sa ku mne otočil a pohľadom ma hypnotizoval. ,,Ľúbim ťa, Adley. A to sa nezmení. Pretože tu..." vystrel sa a päsťou si pobúchal po hrudi, kde mal srdce. ,,...tu odtiaľ tak ľahko nezmizneš."
Neschopná slová, zase, som sledovala na jeho rozhorčenú tvár, ktorú som ja zapríčinila. Opäť som chcela vytiahnuť Ivory. Lenže mal pravdu. Ona nie je tá, ktorá rozhoduje, s kým môžem byť.
,,Tak mi len povedz, ako ma vnímaš? Ak necítiš ku mne to isté, tak mi..."
Nedopovedal, pretože som sa mu prisala na jeho plné pery, ktoré som vôbec nešetrila. Tak veľmi som chcela, aby ma pobozkal, ale vedomosť, že nesmiem kvôli Ivory, ma brzdilo. Ale teraz už žiadna Ivory.
