Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Dexter ma ešte chvíľu presviedčal a dal si aj námahu mi vysvetliť, že to nie je také hrozné ako sa zdá byť. Majú pritom motorkárske oblečenie a helmu, ktorá ich chráni, ak by sa niečo stalo. Ja som len záporné kývala hlavou. Mne sa to ako dobrý nápad nezdal. Lenže Dexter Thorn s takou vášňou rozprával o motorkách, až som mala pocit, že ma presvedčí.
,,Mala by si to vidieť na vlastné oči. A ešte lepšie je to, ak tú jazdu zažiješ." Rozprával mi Dex.
,,Na ten pekelný stroj si nesadnem." Chladne som odvetila.
,,A vôbec... Už si sa na ňom vozila? Keď máš takýto názor?" Zaujímal sa.
Spomenula som si ako ma Braydon Stone zrazil na cyklistickom chodníku a potom ma zviezol na svojej motorke. Tak veľmi som so sebou bojovala až som boj prehrala. Sadla som si na ten hrozný diabolský stroj a pevne sa ho držala.
Neodpovedala som mu.
,,Mala by si to skúsiť." Dexter si z toho odvodil svoju odpoveď.
,,To rozhodne nie. Nesadnem si na to." Záporné som krútila hlavou s rukami založenými na hrudi.
,,Adley, nebuď ako malá. Na tej chate ťa povozím a uvidíš, že sa ti to bude páčiť." Líšiacky sa na mňa usmial a jedným okom mrkol.
,,To určite." Odvrkla som.
,,Uvidíš, ešte sama ma budeš pýtať ďalšiu jazdu." Rozprával si svoje a ja som len prevrátila očami. Vedel byť rovnako tvrdohlavý ako ja.
Chvíľku sme sa rozprávali, kým mi nezaplatil za whisky a neodišiel domov. Po ňom už nikto neprišiel a tak som všetko upratala, poumývala riad, ktorý ešte zostal ešte v dreze. Holden pozametal podlahu a ja som ju poumývala mopom. Keď sme boli zo všetkým hotový, zamkol podnik a sám ma viedol k svojmu autu. Obaja sme si sadli do auta a zapásali sme sa. Skôr ako kamarát naštartoval, zapol rádio a ja som sa tak ponorila do ríše hudby, ktorá práve išla. Marshmello od Alone. Oprela som sa o operadlo a privrela oči. Osem hodín na nohách ma dosť vyčerpalo.
Jazda preletela veľmi rýchlo, pretože ma Holden budil so slovami, že už je pred mojím domom.
Párkrát som zažmúrkala, aby som sa presvedčila, či hovorí pravdu. Aj v tme som mohla zbadať náš marhuľový dom, ktorý osvietili malé svetielká zapichnuté v tráve hneď pri úzkom chodníku vediace k hlavným dverám domu.
,,Musíš ísť so mnou. Iba tak mi bude otec veriť, že si ma naozaj odviezol." Zamrmlala som hneď ako som sa naspäť k nemu otočila.
Holden sa zasmial a ja som chápala, čo na ňom vidí Ivory. Bol naozaj pekný a mal veľmi zaujímavé svetlé oči, ktoré kontrastovali s jeho farbou vlasov. Vlasy mal tmavé takmer ako uhlie.
,,Tak dobre." Po chvíľke povedal, keď videl na mne, že si z neho nestrieľam.
Vystúpili sme z auta a ja som držala s ním krok. Kráčali sme k hlavnému vchodu. Pozerela som na nohy a na chodník, ktorý bol spravený z rôznych tvarov kameňov.
,,Teraz sa cítim fakt hlúpo." Ticho som sa začala k nemu prihovárať. ,,Môj otec sa o mňa veľmi bojí. Sám nechcel, aby som pracovala, vraj je to pre mňa nebezpečné. Ale ja to tak nevidím ako on."
,,To je v poriadku." Šepol.
,,Naozaj? Pretože to vyzerá akoby sme mali my dvaja rande a ty má práve odprevádzaš." Pri tej predstave, že by ja a Holden, tak by ma Ivory určite zabila.
,,Naozaj to je..." zastal a pozrel sa mi do očí. Aj v tme jeho modrosivá farba krásne vyznela. ,,...v pohode. Chápem to."
,,Tak fajn." Vydýchla som a pohla sa dopredu.
Dokráčali sme až k vchodovým dverám, ktoré som ihneď otvorila a v chodbe rozsvietila svetlo. ,,Ocí." Nahlas som volala otca, nech to mám za sebou.
Do chodby vošla moja mama zahalená v bielom župane objímajúc si telo. Pretrela si oči. Nahlas zývla a potom jej zrak spadol na chalana, ktorý stál hneď vedľa mňa.
,,A to je kto za fešáka?" Vystrúhala úsmev, pretože som jej doma ešte nedovliekla žiadneho chalana. A očividne si myslela, že je to môj frajer.
,,Nie, mama. Je to len kamarát z práce." Hneď som ju opravila z omylu, ktorý nastal.
,,Takže kamarát." Zopakovala mama, no na perách mala hravý úsmev. Neverila mi.
,,Áno, len kamarát." Zopakovala som. ,,Otcovi som sľúbila, že ma odprevadí až domov, pretože chcel mi dneska robiť bodygarda." Otrávene som odvetila. Bola som z práce unavená, aby som viedla nejaký dlhší rozhovor. A rozhovory s mamou sú vždy najdlhšie. Vždy ma niečo na srdci a ja som až ohromená, pretože na všetko má odpoveď, ktorú potom rozvinie a debata je v plnom prúde.
,,S ockom sme zaspali na gauči, ale poviem mu to zajtra ráno." Keď to dopovedala otočila sa ku Holdenovi, na ktorého sa krásne usmiala. ,,Myslím, že už môžeš ísť..."
,,Holden Blackburn, pani Jensenová." Doplnil ju a tiež jej opätoval svoj úsmev.
,,Nechodil si ty s Dexterom do školy?" Spomenula si mama.
,,Áno." Odpovedal rýchlo. ,,Tak ja už pôjdem. Dovidenia." Zamával nám a odišiel.
Zatvorila som za ním dvere a pozrela na mamu.: ,,Niekedy ma udivuje, koľko ty toho vieš."
,,S jeho mamou sa poznám. Emerie Permová. Po novom Blackburnová. Veľmi plachá žena ale za to láskavá." Odvetila mama.
,,Ale i tak je tvoja najlepšia kamarátka Lorraine, že?"
Mama prikývla.
***
V škole cez prestávku som sa s Ivory rozprávala o pretekoch, ktoré mi Dexter spomínal. Zaujímala som sa, či tam ide aj ona a či tam plánuje aj spať.
,,Prídem sa len tam pozrieť. Spať tam nebudem, pretože neviem kto všetko tam bude." Odpovedala mi. Pritom zahrýzla do obloženého sendviča, ktorý držala zabalený v papierovej vreckovke.
,,Myslíš, že v tej chate ich bude viac?" Nadvihla som obočie. Toto ma veru nenapadlo.
Ivory len prikývla s plnými ústami. Prehltla sústo a znova začala rozprávať. ,,Každoročné sa konajú preteky na motorkách pri Zelenom dube. Sú tam stánky s občerstvením a dokonca aj stánok pre stávkovanie, kto vyhrá. A myslím, že tento rok tam príde aj skupina Imagine Dragons."
,,To naozaj?" Vytreštila som na ňu oči. Už dlho som nebola na podobnej zábave ako na živý koncert skupiny, ktorú ešte k tomu počúvam.
,,Áno. Buduuuu tam." Spevavo zatiahla a pritom sa usmievala od ucha k uchu. Obe sme tu skupinu zbožňovali. ,,Dokonca som už vymyslela ako pôjdeme domov. Objednáme si taxík. Pretože ku večeru sa chalani isto opijú."
❤❤❤ Mojí úžasní čitatelia zo srdca Vám ďakujem za ohlasy na môj príbeh. Neskutočne ma teší, že sa Vám príbeh páči. Pevne verím, že i naďalej Vás bude baviť a budete tu so mnou až do konca. Ešte raz Vám ĎAKUJEM! ❤❤❤
