Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Presne som vedela, prečo som sem nechcela prísť. Nemala som chuť počúvať Braydonove uštipačné reči o jeho spolužiačke. Pohár vína, ktorý som držala pravou rukou som silno drvila a sem tam si z neho odpila mysliac si, že mi to pomôže. Nepomohlo. Hnev sa len vo mne zdvojnásobil a ja som mala chuť na neho vykričať, vybiť si zlosť, ktorá vo mne vrela. Ale držala som sa. Nemienila som rodičom robiť hanbu. A tak som si zakusla do vnútornej strany líca a horkosť slov, ktoré som mala na jazyku, nepustila von.
Pozerala som na známe tváre a jedným uchom ich počúvala. Úprimne ma ani nezaujímalo o čom sa bavili. Ženy sa rozprávali o varení a pečení, čo nebola práve moja šálka kávy. Naposledy keď som mala uvariť nejaké zmysluplné jedlo, nedopadlo to bohviečo. Kolienka sa mi podarilo prevariť až tak, že sa na jazyku rozpúšťali. O omáčke ani nehovorím. Tú som pokazila ako sa len dalo.
Keď zrazu moja mama všetkých oslovila, že nám musí povedať veľkú novinu, vtedy som pozorne svoje uši napínala. Sledovala som popri tom ocka ako mamu hypnotizuje modrým pohľadom, čím ju pobádal, aby to konečne povedala. A ja som si v duchu rozprávala, že teraz je tá chvíľa kedy ho ide pochváliť za jeho povýšenie v práci. Lenže povedala úplne niečo iné.
Chytila Blaicyho za ruku a s iskričkami v očiach nahlas povedala.: ,,Čakáme bábätko."
A to ma odrovnalo. Vedomie, že mama je po dlhšom čase tehotná a čaká svoje druhé vytúžené dieťatko ma dostalo. Na jednej strane som sa tešila, no na druhej som sa obávala o jej zdravie.
Otcov úsmev okamžite zamrzol. Pustil svoju ženu a pohľadom ju zabíjal.: ,,Prečo si mi to skôr nepovedala?"
,,J-ja..." Hlas sa jej zajakával. ,,Myslela som, že budeš rád, Blaicy. Vždy si chcel chlapčeka..."
,,Chcel! Ale to bolo predtým, než som sa dozvedel, že ledva vynosíš dieťa!" Ticho zavrčal. Päsťou buchol do stola. Vstal a odišiel preč.
Mama si zložila tvár do dlaní a začala ticho vzlykať.
,,Pôjdem za ním." Jeremy Thorn sa postavil a odišiel smerom kam zmizol môj otec.
,,Neboj. To bude dobre." Lorraine ju začala hladkať po chrbte. ,,Blaicy, potrebuje len čas."
,,Ja viem." Zamrmlala mama. Zdvihla hlavu hore a pozrela na mňa. Pery skrútila do čudného úsmevu.
S ťažkým výdychom som sa rukou natiahla k maminej ruke a stisla ju tak ako ona pred niekoľkými minútami otca. Teraz ma potrebovala mať pri sebe.
,,Blaicy sa nemá čoho báť. Dnešná technika je pokročilejšia ako kedysi. Dokonca som sa stretla s tým, že už štyridsaťpäť ročná žena porodila dieťa." Rozprávala Amína a vedľa nej, čo sedel jej manžel, Benjamin Stone, hlavou prikývol, že je to pravda.
,,Ach..." Mama si rýchlo zotrela malé slzy, ktoré sa jej začali liať po lícach. ,,On sa bojí toho, že ma stratí. Pretože moja imunita je oslabená a teraz keď už nie som najmladšia je možné, že... ach... prepáčte...." Ďalšie tečúce slzy si z tváre zotrela. ,,... je možné, že dieťa nedonosím alebo pri pôrode nemusím prežiť."
A ja som konečne chápala otcovu reakciu. Mamu miloval nadovšetko. Nikdy ju nechcel vystaviť do takého rizika. Bál sa, že o ňu príde.
***
Doma som ležala na svojej posteli. Hoci som nechcela, ale počula som, ako sa rodičia vo svojej spálni hádali kvôli dieťaťu. Zase.
Ako sa otec s Jeremym vrátil k stolu, nezostali sme ani minútu dlhšie. Oznámil nám, že sa ide domov. A ani jedná z nás sa nerozhodla mu protestovať. Vedeli sme, že je nahnevaný a potrebuje byť sám. Bez ľudí.
Celý večer bol pokazený. Najprv Braydon a teraz nešťastná správa, že moja mama je tehotná. Chcela som držať s mamou, ale nemohla som. Rovnako ako otec aj ja som sa o ňu začala báť. Pomyslenie, že ju navždy stratím so svojho života, mi zovrelo žalúdok.
,,Koľko krát som ti povedal, že ja som takto šťastný?! Nepotrebujem mať ďalšie dieťa. Mne stačíš ty a Adley!" Počula som ako otec nahlas vrieskal na plné hrdlo.
Darmo som si zapchávala uši. Všetko som počula. Naše izby boli blízko a steny tenké. Všetko sa ozývalo.
,,Nie si ani trocha rád?" Mama plačlivým hlasom sa snažila otca presvedčiť o opaku.
,,Vôbec nerozmýšľaš nad následkami! Keilyn, preboha živého, ako si mohla prestať brať tie tabletky? Kurva, keby viem, dával by som si pozor. Myslel som si, že ťa to prešlo!" Rozhorčoval sa otec.
,,Snáď mi nechceš povedať, ž-že... že..."
Mamin plač zalial miestnosť.
Už ďalej som to nevydržala počúvať. Zo skrine som si vytiahla bundu, ktorú som na seba navliekla. Vyšla som z izby a utekala dolu schodmi do chodby, kde som si obula topánky. Potrebovala som vypadnúť niekam, kde prestanem myslieť na nahnevaného otca a urevanú mamu.
Chytila som sa kľučky a pozrela hore na schody a na dvere spálne, kde boli rodičia. Stále bolo počuť krik a plač. Prvá slza sa mi skotúľala von. Ihneď som ju palcom zotrela. Otvorila som dvere a vybehla von.
***
Utekala som, čo mi sily stačili. Nohy ma samé viedli a ja som nevedela kam. Až keď som zbadala obrovský bohatý známy dom, ktorý patril Stoneovcom.
Postavila som sa pred dvere a naberala do seba kyslík. Ťažko sa mi dýchalo, oči ma štípali od sĺz a telom mi prechádzala triaška. Od zimi som si necítila ani prsty na rukách.
Najprv som váhala, či zaklopať. Vôbec som netušila, kto mi otvorí dvere. Mobil som pri sebe nemala, aby som teraz napísala Ivory a zbytočné nevyklopávala na dvere. Inú možnosť som nemala. Päsťou som sa natiahla k bielym dreveným dverám a párkrát po nich pobúchala.
Odstúpila som pár krokov vzad a čakala.
Rukami som si objala telo a jemne sa kolísala. Vonku začalo byť poriadne chladno aj napriek tomu, že som mala na sebe teplú bundu.
Dvere sa otvorili a ja som sa bezhlavo rozutekala k osobe, ktorú som objala. Hlavu som si priložila na hruď a započúvala sa do pokojného srdca. Do nosa mi udrela sladká malinová vôňa, akú Ivory ani nikto iní nepoužíval, okrem neho.
Zdvihla som svoje urevané oči hore, aby som sa presvedčila, že je to naozaj ON.
,,Adley," Braydon začal s ťažkým nádychom.
,,Prosím..." Očami som ho prosila, aby teraz nespomenul osobu, na ktorú som žiarlila. Prosila som ho, aby ma nevyhadzoval, ale držal vo svojom náručí a nepustil ma. Tak veľmi som ho prosila, až mi z očí vyhŕkli ďalšie slzy.
