Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
S ťažkým výdychom som zaklepla školskú sivú skrinku a otočila sa k dievčatám. Usmievali sa na mňa, aby mi tým zdvihli náladu. Lenže nič nebolo také ako predtým.
Mama mala toho najlepšieho psychológa, ktorý jej pomohol sa cez hroznú tragediu preniesť. Bola naozaj na dobrej ceste, ale už to nebola mama, akú som predtým poznala. Zmenila sa. Už nebola večne usmiatá, aby ma obdarila svojím čarovným úsmevom. Bol to len hraný a silený úsmev, ktorý má mal presvedčiť, že je všetko v poriadku.
Avšak nebolo.
Otec začal konečne chodiť do roboty, čím mama zostávala doma sama. Dokonca k nám častejšie chodila aj jeho sestra, Hadlee, aby dohliadla na mamu, aby ju nepohltili pochmúrne myšlienky.
Okrem nej k nám zavítala na návštevu aj Lorraine Thornová alebo Amína Stoneová. Chvíľu sa zdržali, porozprávali, a tým mame spestrili čierny svet.
,,S dievčatami sme si hovorili, že už by bol čas ťa niekam vytiahnuť." Ozvala sa Lisa, ktorá mala z nich najväčší úsmev.
Ivory mykla plecami a Dianna sa ešte širšie usmiala.
K Ivory som posledný týždeň chodila veľmi často, hlavne kvôli dusnej atmosfére, ktorá sa niesla celým domov. Aj otec mi povolil, že môžem u kamararky prespať, tak ako predtým, pretože Braydon nebol doma.
Párkrát som aj prespala u svojej najlepšej kamarátky, čo mi naozaj prospelo. Aspoň som mohla prísť na iné myšlienky a nemyslieť na posledné udalostí, čo sa odohrali.
,,Ehm..." odkašľala som si a rozmýšľala ako ich odmietnuť.
Dneska som nemala chuť ísť niekam von. Ale ako im to povedať, aby som im nezničila dobrú naladu?
Poškrabala som sa za hlavu a pozrela na Ivory, aby ma aspoň ona pochopila, že dneska sa mi naozaj nikam nechce ísť. Ešte som nebola pripravená na iných ľudí než na učiteľov a žiakov.
Keď som dlho nič nepovedala, dievčatá zosmutneli. Zrejme vytušili načo myslím.
,,Ani babskú jazdu u mňa doma?" Ozvala sa tentokrát Dianna, ktorú nestrácal optimizmus.
Ťažko som si vydýchla. ,,Dnes naozaj nie. Chcem byť ešte sama."
,,Nechceme na teba tlačiť, Adley, ale mala by si aspoň na chvíľku vystrčiť päty domu, nie len do skoly." Znova sa ozvala Dianna.
,,Chodila som aj k Ivory." Podotkla som.
,,To je pravda. Dievčatá," povedala Ivory a pohľadom skákala z jednej na druhú. "...myslím, že Adley potrebuje ešte čas. Posledné dni boli pre ňu naozaj ťažké."
,,Naozaj ma to mrzí." Tvár som vystrúhala do smutnej grimasy a myslela to naozaj vážne. Aj by som išla, ale ešte som sa na to necítila.
,,To je v pohode." Ozvala sa Dianna, ktorá mi venovala krátky úsmev.
