Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Potom čo som odišla domov celá urevaná, zavolal mi Holden, aby som dneska nastúpila do práce. Utrela som si slané slzy a trošku sa poupravila. Obliekla som si voľné oblečenie, v ktorom som sa cítila príjemné. Tričko v olivovej farbe som mala zakasané v tmavých rifliach. Na nohách som mala obuté výrazne biele tenisky. Vlasy som mala zopnuté do uhladného drdolu.
O štvrtej som stála v zástere za barom v podniku Energi a pozerala sa na Holdena, ako mi všetko jednotlivo vysvetľoval. Ukazoval mi ako sa narába s kasou, kde majú alkohol, poháre, slamky, ľad a podobné veci. Dokonca mi vysvetlil ako poznám, aké čísla majú stoly, aby som si ich náhodou nezmýlila. Okrem toho všetkého budem zákazníkov obsluhovať aj pizzou. Odvoz robiť nebudem. Túto úlohu majú na starosť ďalší dvaja zamestnanci, ktorých som tu občas zbadala.
,,Nie je to nič ťažké. Vždy tu budeme dvaja. Raz tu budem ja a inokedy tu bude Jocelyn. Ak niečo nebudeš vedieť, tak sa pokojne pýtaj." Povedal Holden s úsmevom na perách.
,,Dobre." Jemme som sa na neho usmiala. Tých informácií bolo na mňa priveľa. Nie všetko som si zapamätala. Upravila som si zásteru s logom podniku a pozrela pred seba.
Pár ľudí sedelo za stolom a vyzeralo, že momentálne nič nepotrebujú. Nahlas som sa nadýchla. Tak toto bude ešte zaujímavé, pomyslela som si v duchu.
,,Fajn, tak teda ja idem. Jocelyn by tu mala byť čochvíľa."
,,Jocelyn?" Od prekvapenia som zaklipkala očami.
,,Áno." Poškriabal sa na zadnej časti hlavy. ,,Dneska ráno sme si vymenili smeny, pretože potrebovala ísť k doktorovi."
,,Ach tak." Sklesnuto som si povzdychla.
S Jocelyn som sa naozaj nechcela stretnúť hneď môj prvý deň v práci. Už minule na mňa zazerala ako som sa s Dexterom intenzívne bavila. Mala som z nej taký čudný pocit.
,,Neboj sa. Ju si okamžite obľúbiš." Žmurkol na mňa.
A ja som si znovu ťažko povzdychla.
Holden sa posledný krát na mňa pozrel a zamával, než odišiel. Ani neprešlo pätnásť minút a vo dverách sa ukázala Jocelyn, ktorá bola riadne zadychčaná.
,,Prepáč, že meškám, ale..." Pohľad zdvihla k baru a v tom sa zastavila uprostred vety. Jej svetlo zelené oči sa zapichli do tých mojich. ,,Ahoj." Vystrúhala zvláštny úsmev.
,,Ahoj." Nervózne som prešla z jednej nohy na druhú. Ruky, ktoré sa mi mierne triasli, som schovala za chrbát. Podišla som k drezu a začala umývať poháre, len aby som zahnala stres, ktorý sa vo mne nahromadil odkedy prišla.
Jocelyn prešla okolo mňa a odišla dozadu odkiaľ vyšla s rovnakou zásterou zaviazanou okolo pása, akú som mala aj ja. Zo začiatku postávala pri mne a pozerala sa na mňa ako mi to ide s riadom.
,,Umyť riad vieš." Zamrmlala si popod nos.
,,Mohli by sme začať odznova?" Dúfala som, že to zaberie a nebude sa na mňa pozerať akoby som jej ukradla večeru. Vytočila som sa k nej na chvíľu, aby som videla jej reakciu.
Bola z mojej otázky mierne vykoľajená, no napokom svoje prekvapenie skryla za svoj uškrn.
,,Nemyslím si." Ruky si dala v bok. Jej bodavý pohľad som mohla cítiť až na chrbte.
,,Prečo?" Posledný pohár, ktorý mi zostal v dreze som dôkladne poumývala a položila ho na suchú utierku.
,,Bože, ty si naozaj sprostá alebo to len hráš?" Podráždene sa ozvala. Vzala zo skrinky čistú utierku a začala ňou utierať poháre, ktoré som pred chvíľkou umyla. Jedným okom po mne občas mrkla ako odkladala poháre do poličiek.
Nechápavo som na ňu pozrela. Vôbec som nechápala kam tým mieri.
,,Je to kvôli Dexovi?" Spomenula som si ako sa so mnou vtedy nútené bavila.
,,Nie je to kvôli nemu. Prídeš si tu, akoby si zjedla všetku múdrosť sveta. Holden si ťa vychvaľoval a rozprával aké je to super, ak tu budeme mať o jedného na vyše. Doteraz som to všetko zvládla sama." Rozhodila rukami a znovu sa zastavila pohľadom na mňa. ,,Teraz mi ťa dal na krk. A je mi jasné, že toto si nikdy nerobila."
,,Učím sa rýchlo." Dotknuto som zamrmlala.
Očividne má Holden vo zvyku hovoriť o každom len to dobré, pretože Jocelyn mi vôbec neprišla priateľská ako to naznačil.
***
Po celý ten čas, čo som tu pracovala sa do mňa len navážala. Bola za mojím zadkom a sledovala každý môj krok. Už neraz ma upozornila, že to robím zle. Najmä keď som išla k stolu zaniesť tanier salámovej pizzi a plné poháre piva a vodky na tácke, ktorú som ledva udržala v dlani. Pozerala som pod nohy, aby som náhodou nezakopla.
,,Hlavu hore!" Začula som jej nepríjemný hlas.
Neskoro. Telom som narazila o stôl, čím som sa prehla. Tanier s veľkým rachotom dopadol na stôl a na moje šťastie sa nerozbil. Pizza zostala nedotknutá. Len poháre, ktoré boli na tácke, dopadli na zem a rozbili sa.
,,Och, prepáčte." S veľkými očami, čo teraz, som pozrela na zákazníkov.
Muž zo ženou sa na mňa mračili a medzi sebou si vymenili pohľady.
,,Dievča nemotorné." Za mojím chrbtom som počula Jocelyn ako nahnevane zavrčala.
Otočila som sa k nej a zbadala ju v čupe ako metlou naberá sklo na lopatku. Zohla som sa k nej, s tým že jej pomôžem. Medzi svoje prsty som vzala sklo a dávala na lopatku.
,,Naozaj neviem, čo na tebe Dexter vidí." V jej hlase bolo cítiť výsmech.
,,Sme len dobrý kamaráti." Ozvala som sa, aby som napätú situáciu aspoň trochu uvoľnila.
,,Hlúposť." Neveriacky krútila hlavou uprenou do zeme. ,,Videla som ako sa minule na teba pozeral. Ver mi, že ani raz sa takto nepozrel na žiadnu inú okrem teba. Vydávam ho tu pomerne často, aby som zistila, čo jeho pohľady znamenajú."
Po jej slovách som zostala zmätená. Že by sa o mňa naozaj zaujímal?
,,Pohni si! Treba obslúžiť ešte dvanástku." Z myšlienok ma vyrušil jej ostrý hlas.
Neprítomne som prikývla. Popri tom zhone som aj zabudla na Braydona.
❤❤❤ Mojí milí čitatelia
veľmi sa ospravedlňujem, že meškám s kapitolou. Lenže pri týchto horúčavách mi mozog pracuje pomalšie akoby som chcela. Dokonca ani včera som nemala čas na písanie, keďže som bola na rodinnej oslave. Uvidím ako to budem stíhať zajtra, no určite sa na Vás nevykašlem.
