Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Letmo som vnímala, čo mi rozprávala Ivory. Rukami gestikulovala a tvárila sa veľmi vážne. Bola som poriadne uťahaná a nevyspatá na to, aby som sa sústredila, čo mi rozprávala. Včera sa mi podarilo ledva zažmúriť oko. Hnev, ktorý som v sebe dusila, pomalý prechádzal, no i tak som myslela na neho.
Ivory zamávala pred mojou tvárou, či ju vôbec vnímam.
To už som spozornela a pozrela sa na ňu. ,,Prepáč." Zatiahla som.
,,Nemohla si zaspať?" Ľútostivo sa na mňa pozrela.
Všimla som si, že vlasy mala zopnuté do uhladného copu. Veľmi jej to pristálo. A ja som si až teraz uvedomila aká je krásna. Narozdiel odo mňa mala nádherné gaštanové vlasy, ktoré som jej tak závidela. Tie moje vyzerali ako slama. Boli stredné dlhé a blonďavé. Dokonca aj teraz som mala pocit, že by si v nich mohli spraviť vtáci hniezdo.
Potriasla som záporne hlavou. Odpila som si z hrnčeka teplého ovocného čaju a znovu sa pozrela pred seba.
Pohľad sa mi naskytol na kamarátkinu mamu, ktorá vyzerala na svoj vek, päťdesiat rokov, veľmi mlado. Krátke gaštanové vlasy mala spustené po plecia a na tvári jej trónil úsmev. Ivory bola jej verná kopia, až na to, že mala nos po svojom otcovi.
,,Dobre ráno, dievčatá." Hneď nás pozdravila, ako si nás všimla sedieť v kuchyni za stolom.
,,Dobre ráno, mami." Otočila sa k nej jej dcéra, ktorá jej oplatila rovnaký úsmev ako pani Stoneová.
,,Pozerám, že tu niekto stal ľavou nohou." Zavtipkovala ako ma zbadala.
,,Vyzerá to tak." Zamrmlala som a mykla plecami. Už som otvárala ústa, že niečo poviem, lenže v tom ma vyrušila mužská postava, ktorá mala na sebe len obyčajné tmavo modré tepláky spustené na bedrách. Jeho veľké vypracované telo sa nedalo prehliadnuť. A mne vtedy vyschlo v krku.
Do kelu. V duchu som si zanadávala. On musel byť syn adonisa, prebehlo mi mysľou.
,,Braydon!" Až príliš nahlas sa ozvala jeho sestra, načo som musela zaškrípať zubami. V ušiach mi to hnusne dumelo a ja som chcela len odtiaľto vypadnúť a ľahnúť si do periny a nevyliezť odtiaľto, pokiaľ tento tu poloboh neodíde odkiaľ prišiel.
,,Rád ťa vidím, sestrička." Uškrnul sa a pohľadom zavadil o mňa.
Mlčala som.
Zatiaľ čo ja som sedela ako na ocot, Ivory sa k nemu rozbehla a skočila mu do náručia. Braydon ju oboma rukami objal a ja som ľutovala, že som nepoletela miesto nej.
,,Nevedela som, že si prišiel." Ozvala sa ich mama, ktorej oči žiarili, že sa jej konečne syn vrátil.
Ivory ho pustila a postavila sa vedľa neho. Dívala sa na brata a ja som vedela, že si ho obzerá rovnako ako ja včera. Určite si to musela všimnúť, že sa zmenil.
