¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Adley
Na ďalší deň ráno som sedela na posteli a pozerala sa na Ivory, ktorá si celý ten čas držala hlavu. Oči mala privreté a pery skrivené do pomlčky. Dokonca aj jej vždy krásne uhladené vlnité vlasy boli rozhadzáne na všetky strany.
,,Musí to tak vždy bolieť?!" Nahlas fňukala stále sa držiac za hlavu. Otvorila svoje zelenomodré oči a dívala sa pred seba, či môže dobre vidieť. ,,Bože, to ale príšerne bolí. Vymyslela by som chlast, po ktorom ťa na ďalší deň nebude bolieť hlava."
,,Vieš, že také čosi nevymyslíš. Mala si piť s mierou." Podotkla som.
Ivory nebola zvyknutá piť. A včera musela vypiť toho naozaj veľa, pretože vyzerala zničené.
,,Bolo to len víno. Au!" Znova fňukala. Chytila sa za čelo a rukou sa naťahovala k tej mojej. ,,Však máš pri sebe ibalgin?"
Mala som. Ružovú tabletku aj s pohárom čistej vody som jej podala do rúk.
,,Čo by si bezo mňa robila?" Zasmiala som sa.
,,Buď radšej ticho. Stále ma bolí hlava."
A ja som sa znovu zasmiala.
Ivory zavrčala a natiahla sa pre vankúš, ktorý po mne hodila, ale neúspešne. Vankúš skončil na zemi a ja nedotknutá.
,,Nie len že nevieš piť, ale ani trafiť sa nevieš." Ďalší smiech z hrdla sa mi vydral.
,,Bože, Adley! Niekedy by som ťa naozaj rada zaškrtila!" Vybehla na mňa. To už sa postavila, ale hneď si sadla s aukaním, ktoré si neodpustila.
Ústa som si zakryla rukou, aby mi ďalšie smiech neušiel von.
Do izby vrthol Braydon, ktorý sledoval Ivory ako sa zvíja od bolestí. Nahodil jeho slávny lišiacký úškrn.
,,Pozerám, že si si nezobrala moje slová k srdcu, drahá sestrička." Podrípol. Rovnako ako ja ani Braydon sa neudržal smiechu.
,,Buďte radšej ticho, alebo vypadnite!" Podráždene zakričala.
Obaja sme sa na nej náramne bavili. Ja na jej mieste, by som nás dávno vyhodila z izby, lenže Ivory na to nemala srdce. Chichúňala som sa zakrývajúc svoje ústa, zatiaľ čo Braydon mi rukou ukazoval, aby som odišla s ním. Ivory to nevidela, pretože mala privreté viečka a masírovala si spánky.
,,Pôjdem pre ďalšiu tabletku." Rýchlo som zamrmlala prvú blbosť, než som odišla preč.
Braydon zatvoril za mnou dvere a chytil ma za ruku. Zaviedol ma až dole do kuchyne. Sadla som si za studený mramorový stôl a rozhodla sa ho sledovať.
,,Určite si ešte nič nejedla." Povedal. Pohol sa k chladničke odkiaľ vyberal máslo, salámu, šunku, syr a cherry paradajky.
,,To máš pravdu. Ráno som sa zobudila na to, že Ivory vracia. Kúpeľnu máte naozaj blízko vašich izieb a ono to všetko počuť." Odpovedala som mu.
,,Tak to má mrzí. Ja som ju včera varoval." Vyberal zo skrinky chlieb, ktorý začal máslom natierať a popritom sa so mnou rozprával.
,,Vždy sa takto staráš o hostí, keď u teba prespia? Pretože toto mi na Braydona nesedí." Pokrčila som nosom a premeriavala si jeho vysokú postavu. Pod modrým tričkom sa mu risovali nemalé svaly a ja som ich minule stihla len letmo vidieť. Vtedy ako som spala u Ivory a Braydon sa ukázal vo svojej plnej kráse len s uterákom omotaním okolo bedier. Pohľad mi spadol aj na jeho zadok vo voľných sivých teplákoch.
,,Nestarám." Jednoslovne odvetil. Na chlebík naukladal salámu, šunku, syr. Zo skrine vytiahol tanierik a položil naň hotový chlebíček. Otočil sa ku mne a položil mi tanier pred nos. Do rúk vzal cherry paradajky, ktoré opláchol vo vode a tiež ich položil na ten samí ranier. ,,Dobrú chuť!"
Sadol si ku mne a lakťami sa oprel o stôl. Očami ma hltal a ja som zarazene zostala visieť na jeho pohľade.
,,Ty nebudeš jesť?"
,,Ráno nezvyknem jedávať. Skrátka mi nechutí jesť, keď vstanem." Odvetil stále ma nespúšťajúc z očí.
Pomaličky som sa pustila do chlebíčka, ktorý vyzeral dosť lahodne.
,,To včera o čom sme sa bavili, a čo som ti povedal, som myslel vážne. A nie, nerozprával to zo mňa alkohol. Naozaj ťa ľúbim, Ay." Z ničoho nič spomenul včerajšok. Možno si všimol, že sa mu po včerajšku akoby vyhýbam.
Prehltla som kus chleba, aby som mu mohla na to niečo povedať.
,,Ja ani neviem, čo na to povedať, pretože mám isté obavy." Priznala som napokon.
Včera to bolo jednoduchšie ako dneska. Včera bolo všetko iné. Alkohol v žilách, rodičia, čo sa hádajú a nakoniec Braydon, ktorému skočím do náručia s plačom a ktorému sa zverim a zároveň odhalím svoje city k nemu, rovnako ako on mne. Veľa sa toho udialo.
,,Nemusíš sa ničoho báť. Nikomu nedovolím, aby ti ublížil." Rukou sa natiahol k tej mojej, ktorú silno stisol. Palcom ma začal hladiť po zápästí. Bolo to veľmi príjemné.
Musela som sa usmiať. Dneska mal naozaj dobrú náladu.
,,Aaa, dobré ráno! Nevedela som, že ste tu, teda, že je tu aj Adley." Do kuchyne vtrhla Amína Stoneová, ktorej pohľad spočinul na naše spojené ruky. Na tvári sa jej usadil úsmev, ktorý niečo značil.
Ruku som ihneď stiahla viacej k sebe a Braydon spravil to isté.
,,Už som vlastne aj na odchode." Mrkla som na Braydona, ktorému okamžite zmizol úsmev z tváre ako som to povedala. Otočila som sa na jeho mamu, len aby ma jeho krásne oči nepresvedčili tu ešte zostať.
Amína mala na sebe krátke voľné šaty s jednoduchým pasikavým vzorom, ktoré na nej veľmi pekne pristáli. Dokonca jej zvýraznili pás, ktorý bol stiahnutý šnúrovačkou a mašľou na zadnej strane.
,,Ale Adley. Ja som rada, že si tu. Vieš, že si tu hocikedy vítaná." Podišla ku mne a rukami si ma pritiahla do svojho náručia. Objala ma.
,,Musím ísť. Rodičom určite chýbam." Zamrmlala som jej pri uchu, keď že nebola odo mňa až taká vysoká. Len keď mala topánky na opätku, čo som ja nenosila. Boleli ma z nich nohy a tak som radšej siahla po sandáloch.
,,Nuž, dobre." Pustila ma a zahľadela sa mi do oči. Mala rovnaké oči ako Braydon. Zelenohnedé. ,,Pozdrav ich odo mňa."
,,Tak ahojte!" Pozrela som ešte na Braydona, ktorý sa silene usmial a mykol hlavou na pozdrav. Zostal stáť na mieste a ja som nevedela, či sa na mňa urazil. Myslela som si, že ma pôjde odprevadiť až k dverám, lenže som išla sama.
Obula som si topánky a svoju bundu, a odišla z domu. Tentokrát som nenarazila na Dextera ako to bolo posledné dni.
Ako som kráčala domov, na mobile mi pípla sms-ska od Holdena, aby som dneska prišla do Energi. Pri pomyslení, že tam možno bude Jocelyn, sa mi nechcelo ísť.
