Zlý objekt

45.

Dexter

Mať ju tak blízko, po tom čo som zistil, že ju ľúbim viac ako len kamarátku z detstva, som neodolal. Perami som sa dotkol jej tenkej kože na krku. Najprv jemne. Dával som jej čas si to rozmyslieť. Nestopla ma. Nič nepovedala. A tak som si bozkami tvoril cestičku až k jej brade. Na každom bozku som si dal záležať. Cítil som jej zrýchlený dych rovnako aj srdce.

V duchu som si vravel, stop, zastav sa, ale túžba ma poháňala ďalej.

Na brade som jej dal posledný najdlhší bozk a tam aj skončil. Chcel som ďalej, ale vedel som, že je to nesprávne. Patrí inému. A nielen tak hocikomu. Môj bratranec Braydon sa hneď chopil príležitosti a teraz je Adley jeho.

Pozrel som sa do jej roztúžených očí a pochopil, že som si naozaj zle vybral.

,,Prečo som si musel vybrať zlý objekt?" Ticho som povedal a očami behal po jej perách, ktoré ma vábili a nútili zmocniť sa jej. Konečne ju pobozkať.

Adley akoby si neuvedomila, čo som povedal, pretože priložila svoje pery na tie moje.

Zaskočený jej trúfalosťou a vášňou akou ma začala bozkávať, som zo začiatku vo vnútri bojoval to ukončiť, kým sa ešte dá. Lenže jej krásne jemné, šťavnaté pery boli ako zakázané ovocie, ktoré ma už dlhšiu dobu vábili. Bozkávala ma dravo a nenásytne, až ma to samého prekvapilo, kde sa to v nej berie.

Druhýkrát krát som nezaváhal. Chytil som ju pevnejšie a jednu ruku presunul na jej hlavu, kde som ju chytil sa vlasy, a k sebe tlačil. Jazykom som sa ľahko dobil dnu a bral si kúsok z nej.

Adley sa tiež ku mne tískala svojím telom. Na sebe mala zmočené oblečenie z môjho mokrého tela, keď som vyšiel z jazierka. Aj cez podprsenku som mohol cítiť jej pevné prsia, ktoré stáli. Panvou sme sa tlačili a jemne treli, čím môj úd na ňu zareagoval. Možno si ani neuvedomovala, čo tým vo mne prebúdzala. Priahol som po nej, čím som jej dával tvrdými a nenásytnými bozkami na javo.

Zadychčaný po vášnivom a horúcom bozku sme na seba pozerali a naberali kyslík.

,,A-Adley..." Hlas sa mi zasekával. Musela to zistiť. Určite zistila, aké city k nej prechovávam.

,,Ako dlho?" Ticho šepla. Podvedome tušila, čo jej chcem povedať.

Zatvoril som oči, aby som bozk vstrebal a nemyslel tak na ňu a na jej úžasné pery, ktoré som túžil znovu okúsiť. Vyšiel zo mna hlasný výdych a až tak som otvoril oči a zapichol sa do jej svetlo hnedých karameliek, ktoré ma neprestali udivovať. Boli jedinečné.

,,Už veľmi dlho." Ticho som povedal a nespúšťal ju z očí. Snažil som sa z nej vyčítať, na čo myslí. ,,Už ako malé plavé dievča si sa mi páčila. Lenže nikoho si si k sebe blízko nepúšťala. Iba Ivory."