Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Adley
Zastala som pred Dexterom, ktorý nehybne ležal na zemi. Prilbu som mu dala dole, aby som tak zistila, či vníma. Pár prameňov vlasov, ktoré sa mu lepili na spotené čelo, som mu odhrnula dozadu a potom starostlivo a hlavne so strachom som si ho obzerala, či niečo nemá zlomené.
,,Dexter." Nežné som ho oslovila a prstami mu prešla po líci. Ak by na môj hlas nevnímal, tak na moj dotyk áno.
Pootvoril oči a jeho tmavé hnedé sa stretli s tými mojími. A ja som si spomenula, ako sme boli v podobnej situácii, len to bolo naopak. Ja som bola tá, čo som nepekne spadla na zem a on ten, čo pribehol ku mne zo strachom v očiach.
***
Každý okrem mňa sa bicykloval bez pomocných koliesok. Mala som len seden rokov a nevedela som sa to nijako naučiť. Nenašla som správnu rovnováhu a tak som padala raz do jednej strany a inokedy do druhej strany.
Jedného dňa som sa vybrala s tým, že sa to konečne naučím. Odhodlaná som si tlačila bicykel bez pomocných koliesok na cestu a pozerala sa, či je niekto vonku. Pár deciek behalo po ulici, no nik si ma nevšímal.
Postavila som bicykel a nasadla naň. Nohami som sa držala pevne na zemi a nastavila si pedále, aby sa mi lepšie odštartovalo.
Ty to zvládneš, v duchu som sa upokojovala, aby som to celé nezabalila a neodniesla bicykel naspäť do garáže odkiaľ som ho vytiahla.
Prudko som sa nadýchla a vydýchla. Nohami som sa odštopla od zeme a rýchlo si nohy dala na pedále. Rovnováhu sa mi podarilo nájsť a ja som tak išla krásne rovno. Na perách sa mi formoval šťastný úsmev, že som to konečne dokázala. Lenže môj bicykel naberal na rýchlosti. V tom zhone som zle vytočila volant a naburala do kontajnera, o ktorý som sa buchla a škaredo spadla na cestu.
Mala som na sebe ružové kraťasy a krátke fialové tričko, čo ma neochránilo pred drsnou cestou a tak som si hnusne oškrela koleno, z ktorého mi začala tiecť krv. Potláčala som horké slzy, no i tak sa spustili. Koleno hnusne štípalo a ja som sa rozplakala.
Pribehol ku mne Dexter Thorn. Mal len jedenásť rokov, no už vtedy bol vždy pri mne na blízku.
,,Počkaj ma tu." Prikázal mi a rozbehol sa do svojho domu.
Po pár minútach čakania pribehol naspäť a v ruke držal lekárničku. Čupol si ku mne. Položil lekárničku vedľa mňa ako som sedela držiac si boľavú nohu. Z lekárničky vyberal sprej, nožnice a dlhý pás leukoplastu, ktorý trebalo odstrihnúť.
