Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Adley
Bránila som sa slzám ako som len vedela, ale nedokázala som to. Slzy sa liali ako vodopády a ja som sa začala obávať, že nebudem mať pri sebe dostatočne veľa vreckoviek, do ktorých si utriem mokré oči a nos plný soplov.
So sebou som niesla Braydonov zlomený pohľad, ktorý ma sprevádzal celou cestou vo vlaku, kde som sa neudržala a zložila. Potichu som plakala a snažila sa sústrediť na minúty a príchod, kedy budem konečne doma, kde budem môcť byť sama.
Prešlo pätnásť minút a vlak zastavil. Vystúpila som. Pozbierala som všetku silu, ktorá mi zostávala a zdvihla hlavu hore, aby som tak zahnala neposlušné slzy, ktoré nechceli zastaviť.
Okrem mňa pár ľudí vystúpilo a ponáhľalo sa, čo najskôr odtiaľ vypadnúť. Len ja som stála pred vlakovou stanicou a pozerala sa na malé mesto, ktoré mi tak prirástlo k srdcu.
Skontrolovala som svoj mobil, či ma náhodou niekto nezháňal, keď som mala vypnuté zvonenie. Našla som pár správ od Ivory, mami, otca a od Dextera. Všetky správy som si bleskovo prečítala a rozhodla sa im neskôr odpísať. Avšak zostala som pri Dexovej správe, ktorá ma prekvapila.
DEXTER - Som pripravený o teba bojovať, aj keď si ma svojím výberom zasiahla do srdca. Pretože ťa stále rovnako milujem a nechcem o teba prísť. Ozvi sa mi hneď ako si túto správu prečítaš.
V kontaktoch som vyhľadala jeho číslo a zavolala mu. Zvonilo to. Dlhý čas to zvonilo, až kým ma to nehodilo do hlasovej schránky, aby som mu zanechala odkaz. Vypla som a znova som skúsila vytočiť jeho číslo. Opäť zvonilo, ale nedvíhal to.
Ach, bože, čo teraz? Mala by som ísť za ním a vyhľadať ho, aby vedel, že ho rovnako milujem ako on mňa.
Zamkla som svoj telefón a hodila do malej kabelky v tmavo modrej farby, ktorú som mala prevesenú cez dlhé ramienko na svojom ramene.
Dexter sa musel nejakým spôsobom dozvedieť, že som išla za Braydonom. Možno mu to povedala Ivory, ktorá sa iste prekecla.
Doparoma, doparoma a doparoma... musím to dať rýchle do poriadku.
Dala som sa do behu a utekala som, čo mi sily stačili. Bežala som po chodníku a nevšímala si pohľady ľudí, ktorí na mňa pozerali ako na blázna. Bežala som v topánkach na vyššom opätku, pri ktorých som si mohla vyvrtnúť členok. Dávala som si veľký pozor, aby som predsa len niekde nezakopla alebo zlé nestúpila a neskončila v nemocnici.
Z chodníku som vybehla na cestu, ktorá viedla na rozsiahlu lúku. Ďalej som sa ponáhľala cez úzku cestičku, ktorá bola vyjazdená traktormi.
Keď som bola blízko lesa, som na chvíľku zastavila, aby som popadla dych. Rukou som sa podoprela o prvý strom, ktorý som zachytila pri mne a naberala kyslík. Hruď sa mi ťažko dvíhala a klesala ako som ťažko dýchala.
