Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 47

Ani neviem ako dlho sa už s Mackenzie prechádzam, neustále sa chce so mnou rozprávať ale ja by som ocenil keby bola ticho. Nohy ma už bolia z toho neustáleho chodenia dookola, síce som opitý ale viem, že okolo tohto domu ideme už 3x.

„Doma ma zabijú." S únavou v hlase a sklonenou hlavou zabodnutou na cestu, jej zopakujem vetu ktorú som dnes povedal hádam tisíc krát.

„Hovoríš to už po štvrtý krát."

„Vážne? Nevšímaj si to, ja len neviem čo mám robiť." Pridržiavajúc sa jej paže zodvihnem hlavu do ktorej mi udrie príjemne teplý vánok.

„Hlavne, si sa nemal opiť." V jej hlasu počuť náznak rozčúlenia, určite si ani vo sne nepredstavila, že takto strávi zvyšok noci.

„Ako dlho mi to budeš vyčítať? Nie je jedno či v pätnástich alebo po štyroch mesiacoch čo oslávim 16?"

„Teraz to budeš používať proti mne?" Na chvíľu zastane ale o sekundu zase kráčame. „A ty by si nemal vôbec!" opäť mi pripomenie tento drobný detail.

„Nič ťa do toho nie je Mackenzie." Chcel som po nej skríknuť a zakázať jej tak sa ku mne správať ako k neschopnému, ale pri vyrieknutí vlastných slov, sa mi zamotal jazyk.

„Ale záleží mi na tebe!" obraňuje tak svoju, pre mňa až prehnanú starostlivosť.

„Nemôžeme na chvíľu  zastaviť? Veď stále chodíme dokola. Aj tak ma bolia nohy."

„Pripadáš mi opitejší než u Louisa." Vzdychne a na moju požiadavku nečakane reaguje.

„A ty mne zas otravnejšia než normálne." Sadám si na kraj oproti ceste po ktorej sme kráčali.

„Vieš čo, buď rád že ma máš!" Naštvane dodá len čo obaja sedíme na okraji chodníka.

„Och jasné! Kto iný by mi všetko ešte zhoršoval?" Tvár si pokladám do rúk, zase sa mi chce zvracať.

„Nebodaj som teraz Ja tá najhoršia?!"

„No...nechaj ma rozmýšľať. Kto iný okrem teba ma vždy tak nehorázne podkopáva? Ja viem, že to myslíš dobre ale dávaš to najavo čudným spôsobom! Keby si sa vždy nemiešala do vecí do ktorých ti nič nie je, nebol by som teraz v tak zložitej situácii!"

„Ako to môžeš..." nechápavo krúti hlavou nad mojim názorom o jej starosti o mňa. Zjavne si myslela, že jej za to milé správanie budem vďačný.

„Keby si sa tak nedožadovala odpovedí, nedozvedela by si sa že mi Michael ublížil a nič by sa nestalo!"

„Ako to s tým súvisí?" Nechápe a prisunie sa bližšie ku mne.

„Keby si o tom nevedela tak by si ma nezačala presviedčať, že som šikanovaný! A ja sprostý som tomu začal veriť a takmer ma v tej jedálni zase zmlátil." Tvár si zabáram do dlaní opakovane. „Takže ďakujem!" prudkým pohybom sa jej zadívam priamo do jej hlbokých očí.

„Čože?!" Potrasie mi rukou.

„Jasné!" zasmejem sa. „Slečna dokonalá sa zrazu tvári, že o ničom nevie! Včera! Keby som ho neviem akým zázrakom nepresvedčil, tak som hádam dávno v nemocnici!"

Slečnou dokonalou som ju doposiaľ nazýval len vo svojich myšlienkach, kto vie či si myslí že som jej tak povedal len preto, lebo som opitý.

„Ja som ale včera na obede nebola. Boli sme s Ashley na školskom trávniku. Takže on...."

„Nie zabudni na to!" privieram oči a pri uvedomení si svojej chyby, sa snažím všetko zvrátiť. „Neviem čo hovorím!"

JA FAKT NIE SOM NORMÁLNY!

„Chcel ťa zmlátiť?!" Vyzvedá napäto so zatajeným dychom.

„NIE!" skláňam zrak.

„Jake!"

„NEBAVME SA O TOM!" Ako som dopovedal, na tvári mi pristála ostrá smršť bolesti, štípe ma líce. Dala mi facku? Skutočne?

„Bože, prepáč." Cez ruku pri ústach jej nie je moc dobre rozumieť ale som si istý, že povedala niečo na ten spôsob.

Zadržujem nával hnevu, oči mám neustále privreté a ovládam sa aby som po nej nezačal ziapať. Dobre si uvedomujem, čo to znamená. Tej babe na mne jednoducho záleží a neznesie pomyslenie na to, že by mi niekto ubližoval. Cítim sa preto strašne úboho ale vyčítať jej to nechcem. Musí byť na mňa strašne naštvaná, ona by mi inak NIKDY v živote facku nedala. Nikdy! Ona nie. „Dobre tak fajn! Chcel ma zmlátiť a čo?! Ty jediná si tak sprostá že to nevidíš!" hrozne sa mi pletie jazyk, pomaly neviem čo vlastne rozprávam, strašne škriekam.

„On....on ti chcel ublížiť aj inokedy?" Vzlyká, zase reve.

„Ako sa to vezme ale ver, že by s tým nemal najmenší problém moja zlatá! Za tieto tri dni som si vytrpel dosť."

Prečo je to vôbec hovorím? Prečo nedokážem byť ticho sakra?!

„Toto je strašne!" vyzie jej posledná hláška ktorá je pre mňa bezcieľna.

Už ju ani poriadne nevnímam, opäť svoj žalúdok nemám pod kontrolou a o chvíľu celý jeho obsah vyvrátim do trávy. Všetko čom som jej teraz povedal, som povedať nemal. Z veľkej časti zo mňa hovorí Jack, ja by som jej toto nikdy v živote v triezvom stave nevykecal. Len sa modlím aby si to všetko nechala pre seba, inak je po mne!

Tak tu máte dnes ďalší diel :) Inak, ako sa vám páči nový Cover? Mne veľmi, ak aj vy potrebujete spraviť Cover na váš príbeh, určite napíšte tieto dievčite----  ♥Firefly♥

No a teraz k dielu. Myslíte, že si nové informáie Mackenzie nechá pre seba alebo sa rozhodne konať?

Hviezdičkujte, komentujte I love you  x x x