Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 93

5:28  PM

Je to divný pocit, byť s ním zavretý v jednej miestnosti. Aj keď od daného večera ubehli už štyri dni, nerozpráva sa so mnou. Ani ja sa nesnažím o nezáväzné rozhovory, po tom všetkom by mi to bolo hlúpe.

Obaja sedíme na svojich posteliach a zatiaľ čo ja nečinne mlčím a rozmýšľam, on sa pozerá von oknom. Myslím, že už dobrú hodinu.

Prší, páči sa mi to. Mám rád lejaky a búrky. Je to upokojujúce keď počúvate ako vám na okná vyhrávajú milióny dažďových kvapiek. Možnože to ukľudnuje aj jeho.

„Matt?" hlesnem. Som veľmi neistý ale toto trápne ticho som jednoducho musel prerušiť. „Ehm... nemyslel som to tak. Mrzí ma to." zodvihnem zrak.

Tvári sa že ma ignoruje ale ja viem, že ma počúva.

Je mi jasné že mi neodpustí tak skoro, len chcem aby to vedel. Bol by som rád keby mi na to niečo odpovie, trebárs len to aby som zmĺkol, ale on nič. S tým som nepočítal. „Aká je stará?"

„MÔŽEŠ ZAVRIEŤ ZOBÁK?!"

Trhol som so sebou hneď ako som začul jeho naštvaný tón hlasu, jeho prudkú zmenu nálad.

„Prečo jednoducho.... neodídeš?" pozrie na mňa a venuje mi široký nútený úsmev no hneď nato je znovu vážny a ignoruje ma.

„Ver mi že by som rád." Odpoviem taktiež dosť arogantne. Nechcel som ho naštvať i keď som to mohol predvídať. Chcel som len aby si uvedomil, že mi je to ľúto.

„Tak, prosím, tam sú dvere!" načiahol pažu smerom ku dverám.

Dnes, sa naozaj nemám náladu s ním hádať. Snáď sa na tú dobu čo budem preč, dostatočne skľudní.

5:34 PM

Jemne hánkami zaklopem na špinavo biele dvere ktoré následne otváram. Viem že je na izbe sama a tým pádom dúfam, že jej moja návšteva nebude prekážať.

„Ahoj, neruším?" Pre istotu sa jej pýtam medzi dverami a neprekračujem prah.

„Nie, poď ďalej." Bez akéhokoľvek záujmu ma volá k nej.

Keď dvere zatváram, zaškrípu. Vždy sa mi tu páčilo omnoho viacej ako v mojej stiesnenej izbe s Mattom. Aj tú sú síce dvoje postele, ale pripadá mi to buď väčšie ako u nás. „Nenudíš sa tu celé dni tak sama?" podídem k nej a sadám si na posteľ.

„Pred chvíľou odišla Lux." Riekne ale veľa pozornosti mi teda nevenuje.

Až teraz som si uvedomil že stále neviem, kto to tá Lux, vlastne je. Po prvé a naposledy sa o nej predo mnou zmienila na spoločnom sedení na ktorom som bol len jediný krát. „Počuj Andy, kto to tá Lux, vlastne je?"

„Prečo si ma prišiel pozrieť? Cez deň takmer vôbec nevychádzaš z izby. Matt je k tebe zase hnusný?" zmení tému. Viem že to u nej nie je nič neobvyklé ale pripadá mi byť hrozne smutná.

Chvíľu uvažujem ale napokon usúdim že bude lepšie, ak to ostane len medzi mnou a Mattom. Nepotrebujem aby mi neskôr vyčítal, že sa sťažujem 11- ročnému dievčaťu. „Nie, o neho nejde. Len ma napadlo že ťa prídem pozrieť." pokúšam sa o úsmev.

Jej výraz tváre sa nemení, dokonca sa na mňa ani nepozerá. „To je milé Jake. Ale nauč sa lepšie klamať, moc ti to nejde."

Zmĺknem, cítim sa veľmi hlúpo. Teraz si bude myslieť že som za ňou prišiel len preto aby som nemusel byť zavretý v jednej miestnosti s Mattom. I keď je to pravda, zdá sa mi to priveľmi egoistické.

„To je v poriadku. Viem že je často veľmi náladový, niekedy sa to sním nedá vydržať." Po prvý krát mi venuje jeden rýchly pohľad. „Keď sem prišiel, býval veľmi nepríjemný. Často krát som z neho mala strach, správal sa ako blázon."

„Vážne?" nedá sa povedať že som ohromený ale niečo vo mne ma donútilo použiť prekvapený tón.

„Netvár sa že ťa to prekvapuje." Zasmeje sa.

V tomto momente som si rozkázal že sa pred ňou nebudem na nič hrať.

„Aj neskôr, keď sme sa spriatelili, býval veľmi agresívny. Ale po čase, sa to snažil ovládať lebo videl, že sa ho desím."

„Ako to myslíš? Bol odporný aj na teba?" spozorniem pretože sa mi nechce veriť že by bol Matt schopný ublížiť Andy tak ako mne.

„Nie. Nikdy mi neublížil. To by Matt nespravil. Ale nevedel sa ovládať. Niekoľko krát som bola u toho keď dostal amok. Raz to bolo príšerné. Vrážal päsťami do steny a.... hrozne vrieskal. Nebolo moc príjemné pozerať sa na to. Bolo mi ho ľúto." Každé jedno slovo vyslovuje veľmi opatrne a pošepky, popritom v dlaniach žmolí kúsok prikrývky.

Ani neviem ako jej na to odpovedať, jediné na čo myslím je, ako si na mne vybil zlosť. Namiesto toho aby udieral päsťami do steny, udieral do mňa. „A tá jeho sestra? Hovoril ti o nej?" vyzvedám. Aj keď viem že ma do toho nič nie je, rád by som o nej vedel niečo viac.

„Áno. Bola som prekvapená pretože mi to povedal až po dvoch týždňoch čo sme sa spriatelili. Viem len, že má tri roky a volá sa Abigail. Moc mi o nej nerozprával."

„Bola tu niekedy? Pozrieť ho?"

„Podľa toho čo viem tak nie. Matt býval hrozne náladový, báli sa že by jej mohol ublížiť. Ale podľa mňa by to neurobil. Preto sa tak moc snaží ovládať. Vidím na ňom že ho to ničí ale robí to pre ňu. Ale teraz, potom čo predviedol, pochybujem že ju za ním tak skoro pustia."

Úžasné! A za všetko môžem ja!

Sooo guys máte tu nový diel :) Myslím že ešte jeden a potom už prichádza zaujmavejšia časť v ktorej bude podstatný Matt :) Teda aspoň mne sa páči :D ale viac neprezradím :)

Neviem čo by som viac napísala, tak len stručne- Hviezdičkujte ak sa diel páčil, komentujte ak chcete, I love ya so so much guys x x x