Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 84

guys tento diel nie je úplne perfektný pretože vo worde mám navolené iné písmo a škrkance. Tuto mi ho bohužiaľ neberie preto je ten text s chybami. Povodne mala byť veta "Po veľmi dlhom (čase) uvažovaní som sa rozhodol.... bla bla bla" jednoducho slovíčko (čase) je preškrknuté, a to značí, že Jake bol veľmi nervozny keď tento list písal. Tak isto aj s inými časťami listu, preto text v zátvorke, berte tak, ako keby bol preškrknutý :))

Štyridsiaty piaty deň na psychiatrii

 

6:09 AM

Drahý zdrap papiera. Po veľmi dlhom (čase) uvažovaní som sa rozhodol že radu Mayersovej predsa len skúsim. Sám som prekvapený ale musím sa nejako zamestnať i keď písať tento list sa mi zdá byť naozaj hlúpe. Povedala aby som to skúsil, a potom jej ho ukázal ale hneď ako ho (dopížem )dopíšem, roztrhám ho.

Tak aby som začal nie?

Zavretý v tomto blázinci som už (145) 45 dní. Slušná doba no nie?

Na samotke som už druhý týždeň. Neviem povedať či to tu zvládam lepšie alebo (lepšie) horšie, mal som pár čiernych chvíľok.

S Dylanom sa rozprávam menej, snažím sa na neho úplne zabudnúť no viem že na niečo také nezabudnem DO SMRTI.

Som rád že sa mi nehlási pretože mám kvôli nemu len problémy. A kto vie, možno sa môj stav zlepšil. Uvedomil som si že to čo sa v mojom živote deje, nie je normálne. Že ja nie som tak celkom normálny ale to mi neprekáža. Ale ostatným ľudom áno. A to je dôvod, prečo som tu.

(Občas to tu bývalo naozaj)

Tých pár momentov vďaka ktorým som si izoláciu predlžil, tu nebudem spomínať. Stále sa kvôli konkrétnym situáciám cítim trápne, zahanbene a ponížene. Takže to rešpektuj.

Nikto ma neprišiel pozrieť, nikoho som nevidel už dva týždne. Mám zakázané návštevy.

Mama s otcom sa tu stavili aby mi odniesli gitaru.

Neviem či budem stále na izbe s Mattom keď ma odtiaľto pustia. Dúfam že áno, nového spolubývajúceho nechcem!!!!

Viem že píšem jedno cez druhé ale keby som nad tým uvažoval, čierne myšlienky by sa mi znovu vrátili a (ohrozilo) hrozilo by že by som si (bypot) pobyt na samotke predĺžil.

Majú o mňa strach (myslím si) pretože nič nejem. To ale nie je tak celkom pravda. Keď som hladný, najem sa a keď (niesom) nie som tak nie. K tomu všetkému mi je od rána akosi čudne.

Pýtali sa či to robím naschvál. Jasné že nie! Priznávam, asi po týždni som to začal sledovať a došlo mi že za tri dni som zjedol len jeden rožok a niekoľko litrov vody. Necítil som hlad.

Táto "porucha príjmu potravy" mi vydržala dodnes.

(Chcem ísť domov.) Nechcem sa vrátiť domov, neviem si predstaviť akoby som znovu začal normálne žiť. Za ten čas čo som tu začínam veriť že život nie je pre každého. Pre mňa určite nie.

Nič zaujímavé ma už nenapadá ale nechcem prestať písať.

 

(CHCEM ZOMRIEŤ CHCEM ZOMRIEŤ CHCEM ZOMRIEŤ. CHCEM PRESTAŤ DÝCHAŤ, PRESTAŤ VNÍMAŤ, ZABIŤ SA. CHCEM SA ZABIŤ VYKRVÁCAŤ CHCEM ODÍSŤ.)

 

Pripadám si byť nepotrebný ale to nie je nič nové. Ale táto skutočnosť ma neustále núti uvažovať nad KONCOM.

Vrátim sa domov, a čo potom? Bojím sa a najšťastnejší by som bol, keby to raz a navždy skončilo. Ale viem, že niečo takého nie je možné. Michael by najprv (pob) potreboval dostať rozum a to je niečo, čo on nikdy mať nebude.

Napadá ma, ako som to tak dlhú dobu dokázal znášať. Vieš..... prečo som to neskončil ihneď! Prečo som to trpel a nechal to zájsť až do chvíle v ktorej som bol bezmocný? Netvrdím, že inokedy som nebol.... vždy som bol! Asi som stále veril, že sa to zmení. Teraz už viem, že som bol hrozne naivný.

Možno kebyže počkám alebo sa na to odhodlám skôr, nemusel som tu teraz písať tieto nezmysli. Už by som nemusel nič. Len sa naposledy nadýchnuť a zaspať.

I keď si myslia že som v tejto nenávidenej psychárni bezmocný, mýlia sa! Dokonca i teraz, by som sa mohol zabiť! Naozaj! Ale spôsobom, ktorý sa mi prieči.

Nenávidím svoju astmu! Nenávidím! Kvôli nej som mal vždy len nepríjemnosti. A práve preto nedovolím, aby ma zabila. No.... možno je to aj preto lebo sa desím predstavy ako mi zovrie hrdlo a ja sa nebudem môcť nadýchnuť.

Predávkovanie, to by bolo ideálne.

Lenže tu nemám žiadne lieky. Ale možnože v mojom nočnom stolíku ostali kofeínové tabletky.....

A čo viac, od o dva týždne mám narodeniny......

Nový diel :) Nič moc a krátky, ale nabudúce bude dlhší :) :)

Hviezdičkujte komentujte I love u so so much guys x x x