Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 147

O 54 minút neskor :)

„Má tam byť za 6 minút! Kde viazne preboha?!

Započujem piskľavý hlas Ashley ktorý sa ozýva z chodby. Je riadne naštvaná a je mi jasné že mi to len tak ľahko neodpustí ale v túto chvíľu ju neriešim.

„Daj mu ešte 5 minút." Zahriakne ju Louis ktorého jej komandovanie začína unavovať. „Jake, si v pohode?" s oveľa milším tónom sa mi prihovára skrz dvere chlapčenských WC.

Trasú sa mi jak pery tak ruky ktorými si ovíjam žalúdok. „Áno, mám len trému, nič viac." Ubezpečujem ho a sfarbené sliny na svojich ústach si utieram do rukávu.

„Nemala by si tu byť" Pripomenul jej už po druhý krát.

„To mi je jedno! Robíš ako keby si Ty nikdy nebol na babských. Chcem len vedieť, či je v poriadku." Ozýva sa podráždená Mackenzie.

Ich hlasy vnímam len polovične, zhlboka dýcham a v hlave si rozkazujem aby som sa toľko netriasol. Našťastie, už nezvraciam. Ani ma nenapína. Netuším, z čoho mám väčšie obavy. Či z toho vystúpenia alebo z Michaela. Mám strach že sem každú chvíľu nabehnú moji rodičia alebo riaditeľ ktorý sa postará o priebeh celého dňa. Nechcem sa vrátiť na psychiatriu. Nemôžem! Bolo by to už po druhý krát, to by som neprežil.

S roztrasenými, chladnými dlaňami po dlhom uvažovaní, utrieďovaní myšlienok ktoré aj tak nenašli svoje miesto a prekonaní strachu siaham do vrecka rifľovej bundy. Zdesím sa keď si uvedomím, že tam stále je. Ani neviem prečo ma to tak vydesilo a zároveň prekvapilo. Jasné že tam je, keď som ju strážil ako najcennejší poklad. Pocity úzkosti mám zrejme z toho dôvodu lebo si uvedomujem, že sa týmto môže všetko zmeniť.

Nevšimol si, že mu zmizla čož ma miestami stále udivuje, až sa mi tomu nechce veriť. Možno že to spozoroval a ani len nepomyslel na to, žeby som ju mohol mať ja. Lenže ju mám. Je v mojom vrecku skoro pol hodinu. Boli to nervy a strach som mal dlho potom, čo som sa odvážil ju ukradnúť. Nie, nie! To je zle vyjadrenie. Neukradol som ju, iba som si ju požičal. Vrátiť mu ju nebudem môcť ale o to sa už postarajú ostatný.

Krabička je v horšom stave ale až na dokrkvaný čierny obal vypadá v celku k svetu. Vykúpenie ktoré sa v nej skrýva, ma ale zaujíma omnoho viac.

Vyberám ju. Len jednu. Zošmykla sa mi a vkĺzla späť do krabičky tak sa ju snažím získať po druhý krát a tento krát uspejem. Zapaľovač so slabučkým rachotom vďaka mojej nervozite a neohrabanosti dopadne na zem.

„Jake?" Znovu sa ozýva Louis. Zrejme to začul.

„To nič, spadol mi mobil. Už pôjdem, nečakaj ma." Uisťujem ho a modlím sa aby zmizol. Nepotrebujem mať prítomných žiadnych očitých svedkov.

„To je v pohode kamoš, len aby si to stihol."

Kamoš? Prečo ma zase nazval kamošom? Prečo mi môj odchod toľko sťažuje? Neodpovedám mu. Zdvíham zapaľovač zo zeme a bez záujmu si prezriem károvaný motív. Pri každom pokuse vytvoriť oheň mi zovrie žalúdok a srdce vynechá úder. Je tu úplné ticho a ja osobne okrem zvuku zapaľovača iné neregistrujem. Ruky sa mi trasú tak veľmi že prebudiť ho k životu sa zdá byť nerealistické. S cigaretou vo chvejúcich sa ústach sa ponorím do vône nikotínu ktorá mi podráždila čuchové kanáliky. Akonáhle sa hrejivý, oranžovo modrý plameň predsa len vytvorí, splanie do miernej výšky a dostatočne pohltí druhý koniec. Poťahujem k sebe a vydychujem prvý riedky dym z polootvorených úst. Vyberiem ju von a s ťažkým nádychom ústami sa spamätávam z toho čo stváram.

V celej miestnosti sa usadila dymová clona a ja len dúfam že môj astmatický záchvat príde čoskoro. Každú chvíľu ten zápch môže zachytiť Louis alebo Mackenzie. Keďže vršok dverí nie je uzavretý a spodok nie je zocelené so zemou, dym nemá najmenší problém vyplaziť sa von a nájsť si cestu k ich čuchu.

Opakovane ju pokladám k ústam. Nedávaj ju celú do úst, len pri jazyk a potiahni. Spomínam si na rady ktoré mi dávali. Hrozne sa pri tom bavili. V ten deň, som sa takmer udusil.

Sooo guys, máte tu kratší diel :) Následujúce dva, nebudú výnimkou :/ prepáčte :)

K dielu- Stihne Jake svoje vystúpenie alebo je to už definitívne zamietnuté?  Čo vravíte na to že Jake ukradol Michaelovi cigarety? :O

Chce snáď všetko definitívne skončiť? :O

A čo Louis a Mackenzie? Nebude neskoro keď si to uvedomia? A budú pri tom vobec, alebo odídu ho počkať von?

V následujúcom diely sa môžete tešiť na Jakeovu spomienku. Na začiatku príbehu bola v prvom diely spomenutá. Teraz sa o tom dozvieme niečo viac :)

Hviezdičkujte ak sa diel páčil, komentáre tak isto potešia :3

Znovu moc Ďakujem za viac ako 900 Votes and 9.9K Reads :3 <3 ste úžasný.

I love ya so so much guys x x x