Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 128

Nadýchnem sa pripravený vyrieknuť prvé slová ktoré mi zabezpečia kľudný spánok a vyhnutie rozhovoru s mojimi rodičmi. Ale potom, sa vo mne niečo zlomí. Odhodlanosť ma opustila a moja hlava je odrazu celkom dutá. Prekypuje prázdnotou a jednou jedinou myšlienkou- nie je to správne. Nie, nemôžem klesnúť tak hlboko, nebudem hľadať pomoc u druhých v prípadoch ako je tento. Nemám ani tušenia aké problémy by mu to spôsobilo keby sa ohliadli späť. A možnože aj veľké, ale to sa nedozviem. „Ja.... ja," kokcem, červeň mi stúpa do tváre, potím sa a táto situácia a moje postavenie v nej, mi príde nanajvýš trápna. „môžem za to ja. Ale nečakal som, že to skončí takto." venujem jeden ľútostiví pohľad Louisovi a zameriam sa na farebný monokel pod jeho okom a na rozbitý nos a zaschnutú krv pod ním.

„Pozri Devon, viem, že to v tomto období nemáš veľmi ľahké ale,"

„O to teraz vôbec nejde," Zamračím sa pri pomyslení že pred nimi vyťahuje psychiatriu a trpké zážitky prežité v nej, ktorých sa len tak ľahko nezbavím. Nie je to predsa len trošku osobná téma?

„Neskáč mi stále do reči!" zahriakne ma, tentoraz dôraznejšie a ja sa neodvažujem akokoľvek zasahovať. Je mi jasné, že problémov mám už teraz viac než dosť. „Kým si sem neprišiel, neboli žiadne problémy! No, a pozri sa teraz! Bolo by dobré keby si sa naučil veci toľko neprežívať. Vytvor medzi nimi jasnú hranicu a veci ktoré sta stali tam, neťahaj sem. Pre vlastné dobro."

On si naozaj myslí že mu tú srdečnosť a klam dobrých úmyslov verím? Hm, na to ho až príliš dobre poznám. O to viac ma udivuje ako moc je schopný sa ponížiť a pretvarovať tak nerealistickým spôsobom, akým je tento.

„A preto aby si sa z toho poučil, ostávaš dneska po škole."

V duchu sa pýtam sám seba kde na svete sa berie toľká nespravodlivosť. Navonok však, jeho trest prímam a prikyvujem. Čo viac môžem robiť? Je mi zle už len z toho že sa nesnaží zistiť príčinu celého konfliktu. Dobre, potom už áno ale musel som ho k tomu prinútiť. Je to normálne? Prečo im okamžite uveril? Prečo by mali byť oni niečo viac ako ja? A je jedno že ma neznáša! Neuvedomuje si, že tým trpím? Uvedomuje si ten chlap vôbec niečo prekristapána?

„To viete," spustí Michael a ja som zvedavý čo z neho vypadne tento krát, „niektorý sa nepoučia ani pri ráznych varovaniach." vzdychne a tváriac sa že má na mňa ťažké srdce otvorí ústa z ktorých padajú zreteľné slová kvôli ktorým sa mi horšie dýcha. „Potom im musíte znova pripomenúť, že za chyby treba platiť. Je to smutné, ale len tak si budú schopný uvedomiť čo môžu a čo nie."

„Dobre teda, odíďte do svojich tried! Nech vás dnes už nevidím!" Rozkáže nám jasným tónom a vymrští rukami do vzduchu až sa všetci traja strhneme. Je zjavné že Michaelove vyhrážky nevnímal ani z polovice tak jasne, ako som ich vnímal ja.

Nie som dosť smelí na to aby som odišiel s nejakou pripomienkou alebo otázkou vďaka ktorej by som sa dozvedel, prečo to hodili na mňa, čo ich k tomu viedlo a kedy im došlo že starostí mám dosť málo natoľko, aby som to dokázal ustáť. A prečo s tým Louis vôbec súhlasil. Táto myšlienka sa mi neustále vracia ale podarí sa mi ju zatlačiť do tmavého kúta. Teraz  to nie je podstatné. Všetko je nepodstatné keď si uvedomím, že sa mi znova vyhráža. A ja nie som schopný s tím nič rozumné spraviť. Ako zvyčajne. Už teraz sa modlím aby som domov došiel po vlastných.

„Gratulujem," skloní sa nado mňa keď sa Makkony dostatočne vzdiali, svoj pohľad upieram na jeho vlasy ktoré sú to jediné čo sa mi javí pred zorným poľom. Na rozdiel od citrónového šampónu z nich ťahá cigaretový dym ktorý sa mu na nich usadil dnes ráno. Mal som pocit že ma napne a o to viac sa toto nutkanie prejavilo po dokončení jeho vety. „chceš problémy, máš ich mať."

Je to možno trošku zvláštne, ale okrem pocitu na zvracanie mi to nič nerobí. Žiadne emócie, strach, úzkosť, dokonca má v momente ako sa nado mňa sklonil, opustila aj zúrivosť. Jednoducho sa to všetko na krátku chvíľu veľmi rýchlo rozplynulo. Ale viem, že sa to čoskoro, o pár sekúnd, vráti. A v omnoho väčšom množstve.

„Prepáč kamoš." Udrie do mňa Louis aby som ho začal vnímať. Mám dojem, že to bolo myslené úprimne. Ako vidím, ďalej sa nechystá nič vysvetľovať a kráča za Michaelom. Rozdiel je v tom, že je sklamaný. Možno je to silné slovo nuž nemá z toho šťastného konca ani z ďaleka takú radosť ako Mike.

Vitaj v škole Jake. Máš to tu zas. Čo si čakal? Zmenu? Chabo sa pousmejem nad vlastnými myšlienkami ktorým som ešte nedávno veril. Smola. Všetko je ako predtým. A dokonca možno aj horšie.

Sooo guys, máte tu nový diel, konflikt sa uzavrel, aký z neho máte pocit?

Čo Michaelove vyhrážky? Mal sa Jake slovne brániť alebo bolo dobré, že mlčal? a Louis? :/ čakali ste takúto zmenu správania?

Tak to vyzerá, že pre Jakea je všetko pomaly horšie.... zmláti ho dnes Mike alebo nie?

Hviezdičkujte ak sa diel páčil, komentáre tak isto vždy potešia :3 <3

I love ya so so much guys x x x