Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 138

V triede :)

Dobre, teraz alebo nikdy! Alebo cez ďalšiu prestávku. Alebo zajtra, o dva dni... nie! Rozkážem si. Musím to spraviť teraz a tu! Aj keď... zdá sa mi že by bolo lepšie počkať na vhodnejšiu príležitosť. Trieda plná chalanov s pár babamy nie je tým najvhodnejším miestom ak sa nechcem dostať do konfliktu. Ale čakať a dúfať že sa Louis niekde objaví bez prítomnosti Michaela či ostatných, je priam nerealistické.

Vchádzam dnu. Zaznamenávam rozhovory ktoré mi znovu raz prídu absurdné ale nereagujem na ne prevrátením očí. Dnes nie. Nemôžem uveriť že to robím. Že sa dobrovoľne zastavujem pri skupinke chalanov ktorý zo mňa cítia strach a nervozitu, ktorý si ma premeriavajú so zaujatými pohľadmi a pár krát sa provokačne rozprávajú medzi sebou. „Môžeš na chvíľu?" kývol som hlavou ku dverám a snažím sa pôsobiť čo najvážnejšie aj keď sa mi to ani trochu nedarí. Potom svoj pohľad zas venujem Louisovi ktorý ma tak isto ako ostatný, obdarúva svojou pozornosťou.

„Ja mám lepší nápad," spustil Michael a v tom okamihu sa mi, verte či nie, začalo horšie dýchať.

„Nechaj to tak Mike," rukou ho zastavil vážne tváriaci sa Louis ktorý ochotne vstáva zo svojho miesta. Michael sa ďalej už neozýva no namiesto toho zovrel obe pery so snahou sa ovládnuť.

Uhol som stranou aby mal priestor a bez ďalších rečí sa vybral von za ním. A keď sa obzriem, stačí mi chvíľka aby som si uvedomil, že donášanie nemá význam. Našťastie, to nie je mojim cieľom.

„Tak, spusti," pohodlne sa oprie o stenu pri dverách vedľajšej triedy a založil si ruky na prsiach. Odrazu ma prepadnú pochybnosti. Čím viac času trávi s Michaelom, tým viac sa mi na neho podobá.

„Nezdržím ťa, len sa chcem spýtať...vieš ako ste ma boli pozrieť.... na narodeniny a...."

Sakra čo mu to rozprávam za hlúposti?!

„Bla, bla, bla, prejdi k pointe Jake." Nabáda ma Dylan sediaci na podlahe.

Na moment ma obleje studený pot, stále ma trápi tá istá otázka. Vidia ho alebo nie? NIE. To je tá správna odpoveď. Kaluž krvi v ktorej sedí by určite vzbudzovala viac pozornosti.

„Počúvaj," vzdychol a pre mňa je to dostačujúca odpoveď. Chce to mať rýchlo za sebou, nemá náladu sa so mnou zahadzovať. Rovnako ako Tatum, aj jeho len oberám o čas ktorý by mohol využiť zmysluplnejšie. „zbytočne to komplikuješ. Čo som povedal, to platí. Nebudem sa k tebe chovať ako na začiatku. To by ti malo byť jasné. A Mike? Zavolal si ma sem aby som ti na neho donášal?"

Zahanbene odvraciam pohľad na podlahu a potom hneď na schúlenú, bez duše o stenu opierajúcu sa postavu ktorá svojim zahmleným pohľadom hypnotizuje dvere učebne pred sebou.

„Myslím že by si na to mal ísť pomaly. Buď rád aspoň za malú zmenu." Odhrnie si vlasy z tváre a prenikavo sa na mňa zahľadí.

Zabudol som. Louis nemá ani poňatia, čo sa deje. Akosi sa všetkým tým situáciám vyhol. Alebo si len Michael dával tento krát väčší pozor ako doposiaľ. Neviem, no každopádne nevyzerá že by mu to trhalo žily a ja sa tak isto nebudem sťažovať. Ani jemu a ani Mackenzie. Nikomu. Stačilo.

„Ak je to všetko čo si chcel...." odlepí sa od steny a bez váhania odchádza. Kráča pomalšie. Možno pre prípad keby som sa chystal zdeliť mu ešte niečo ďalšie. Ale to sa nechystám. Vlastne až do chvíle, kedy si na niečo spomeniem.

„Ehm, Louis? Tak ma napadá... v deň skúšok... povedal si Michaelovi že budem v škole? Len, tak medzi rečou, náhodou."

Zastal a premýšľa, očami pristál priamo na Dylenovi ktorý si ho vôbec nevšíma a počíta náramky na, ehm... tom kúsku miesta ktoré zabraňuje oddeleniu zápästia od zbytku ruky. „Mackenzie to spomenula. Ale ja som to nepopieral. Prečo sa pýtaš?"

Niečo vo mne kričí a snaží sa predrať na povrch, donútiť ma zveriť sa Louisovi, nuž márne. Pochovám to skorej ako mi to príde na rozum. Vyschlo mi v krku a len s ťažkým srdcom nechávam svoju myšlienku upadnúť do jamy zabudnutia. „Len tak,"

„Len tak? Len tak?! Myslíš si že toto som si spravil len tak? Lebo som sa nudil? Niekedy sa pýtam sám seba načo sa na to všetko pozerám. A neviem to. Neviem." Zavzlykal ale nepoddal sa emóciám. „Ale ver mi že ma to mrzí. Musíš to prežívať a cítiť. Nedá sa tomu zabrániť. A to je strašný pohľad."

Nový diel :)

Čo vravíte na Jakeov a Louisov rozhovor?

Prekvailo vás, že sa Louis zmenil?

Prečo sa po tom všetko zase baví s Michaelom? Nebodaj mu to všetko odpustil? :O

Hviezdičkuje ak sa diel páčil, komentáre tak isto vždy potešia :)

I love ya so so much guys x x x