Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 95

 Po dokončení prvej vety sa pousmeje cez slzy ktoré sa mu odrazu zjavili v očiach. „Pamätám si to pretože Abby sa tešila do škôlky. Boli sme samy. Už asi..... tri hodiny." smrkne, je pre mňa zarážajúce ako sa snaží spomenúť na každý detail pritom pred chvíľou o tom nechcel ani len počuť. „Abby bola v obývačke a.... hrala sa s bábikami. Počul som ju. Snažil som sa zapamätať si jej hlas a zachytiť každé slovo ktoré povedala. Nevedela vysloviť "r" ale aj tak som jej rozumel." znovu sa zasmeje. Tak isto sa smiechom snaží zakryť skutočné emócie. „Vlaste ani neviem, či ho už vysloviť vie. Tak dlho som s ňou nebol." vzdychne. „Ja som bol v kuchyni. Sedel som za stolom a premýšľal. O všetkom čo som spravil. Bolo toho dosť. No a potom.... som si jednu dal. Len jednu! Bol to.... zvláštny pocit. Viete, vedel som že keď začnem, dokončím to. A tak... sa z jednej stali dve. Neskôr štyri a potom sedem.... nakoniec som ich zapíjal po hrstiach. Po chvíľke, som sa cítil ako dezorientovaný. Vedel som že prášky na spanie začali účinkovať. Tak isto som vedel, že sa naša matka čoskoro vráti. Preto som čakal. Nechcel som aby bola Abby prvá, kto ma tam nájde ležať." tento raz sa jeho občasné vzlyky premenili na nárek, výčitky a neutíchajúci plač ktorý potlačoval tým, že si hrýzol hánky na pravej ruke. „Lenže.... prišla za mnou. Prekvapilo ma to a nerátal som s tým, pretože som sa s ňou v ten deň pohádal. Bola na mňa nahnevaná a ja som..... v tú chvíľu keď som ju tam zbadal, ako tam tak stojí s bábikou v rukách, nenávidel som sa. Prišla ku mne a ja si spamätám, že som jej vravel aby odišla. Pohľad na jej nechápavý a nemý výraz, ma zlomil. Podišla bližšie a ja som si ju bez rozmýšľania posadil na kolená. Chcel som posledné minúty života stráviť s ňou. Byť v jej blízkosti a ospravedlniť sa jej za to, akým som hrozným bratom. Povedal som jej, že ju mám rád. Nechápala tomu. Nechcel som ju pustiť a zároveň som sa nenávidel za to, že je toho súčasťou. Pozerala sa ako si jej brat berie život."

Skloním zrak aby som sa nemusel dívať na Mattov výraz a všetkú tú bolesť, s ktorou zápasy. Cítim ako mi z očí padajú slzy, aj to je dôvod prečo som odvrátil pohľad.

„Len som tam sedel, držal ju a želal si rýchly a skorý koniec. Chcel som ju odviesť preč, hore do izby. Cítil som ako slabnem, napínalo ma na zvracanie a poslednú vec ktorú som chcel vykonať bola, odniesť ju do bezpečia. Pretože jej brat, pre ňu bezpečný nebol."

Zachytávam každé jedno slovo ktoré vysloví, jeho plač, výčitky. Nedokážem opísať, ako moc ma to bolí. Už to nechcem ďalej počúvať.

„Zobral som ju.... ale v tom momente som započul hlasy. Otvárali sa vchodové dvere a ja som si prial vrátiť čas o pár minút dozadu. Musel som vyzerať zúbožene. Začala po mne vrieskať a ihneď myslela na Abby. Tá sa rozplakala pretože som ju odmietal pustiť a moja matka nezniesla pomyslenie na to že by mala byť čo i len o sekundu dlhšie v rukách psychicky narušeného. Ale.... ja som nechcel. Trhol som s ňou a...." zastaví sa aby vstrebal celý príbeh ktorý nám povedal. Po tom čo som sa dnes dozvedel, sa nenávidím. „ublížil som jej. Buchla si hlavu o zábradlie a začala plakať o niečo hlasnejšie. Nechcel som jej viac spôsobiť bolesť, tak som sa jej vzdal. To bol môj koniec. Sedel som na schodoch, počúval matkin krik a plač mojej malej sestry. Nedokázal som ovládať nutkanie na zvracanie až som vyvrátil obsah svojho žalúdka na dlážku. Pomaly som prestával vnímať okolie. Poslednú vec ktorú som uvidel, bola jej uplakaná tvár."

Nový, krátky diel, čakala som že bude dlhší, vo Worde mi to tak pripadalo :D  ale zato sme sa dozvedeli niečo viac o Mattovi a jeho sestre Abby ktorú stvárňuje Baby Lux Atkin, ktorú ja úplne zbožňujem :) Pridávam fotku malej Lux.

PS: Dúfam že sa vám teraz nebudú tie dve pliesť, pretože sestra Andy sa ako už viete, volá Lux ale to je čisto len fiktívna postava.

K dielu- asi len jedna otázka- ako na vás po tomto diely posobi Matt? A čo si myslíte o Mattovej spomienke na minulosť ako takej? To ma zaujíma asi najviac :)

Samozrejme sa dozvieme ďalšie skutočnosti, ale to až v následujúcom diely. :)

A ešte ďakujem za úžasných 326 Votes! :O wow ani neviete ako ma to teší, nečaka som že tento príbeh bude mať až taký úspech, teda aspoň pre mňa to úspech je. A o tých 61 komentároch ani nehovorím :3 <3

Ako vždy hviezdičkujte ak sa diel páčil, potešia ma aj vaše komentáre because I love ya so so much guys x x x