Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 27

Prepáčte že je časť tak krátka, nabudúce bude určite dlhšia, možno pridám ešte dnes :)

Na mňa tieto slová priam šepkal, pretože sa nado mňa stále viac a viac skláňal ale na Mackenzie sa rázne pozrel a zakričal.

„Ak máš tak moc silnú potrebu si toho chudáka brániť a nechceš aby skončil...." zahryzne si do spodnej pery, „ešte horšie než včera, na tvojom mieste by som taktiež pouvažoval či nebude lepšie držať zobák." chytil jej bradu a zodvihol jej hlavu vyššie k nemu. Pravda že je od neho menšia no pokoje si toto gesto mohol odpustiť.

Ona sa ale nedá. Nie je to bojazlivá citlivka ktorá je vždy radšej ticho aby nevyvolávala problémy, vie si povedať svoj názor. Je priebojná a to v každom smere. Vidím že z neho vôbec nemá strach, dokonca sa mi zdá že sa trochu pousmieva. Nemôžem tomu uveriť, pozerám sa na ňu s polootvorenými ústami. Keby som to urobil ja, mal by som to spočítané. Nikdy v živote by som sa mu neodvážil smiať do ksichtu. „Toto je medzi Vami a ja sa do toho nebudem starať, dobre? Ak sa ho ale ešte raz bezdôvodné dotkneš, tak..."

„Tak čo?" Rázne sa na ňu zahľadí bez čitateľného výrazu na tvári.

Premeriava si ho pohľadom a nezmôže sa na ďalšie slová. Z toho som vážne prekvapený, nečakal som že sa tak ľahko vzdá. Na druhu stranu som ale rád, že to ďalej nerieši. Nechcem aby došlo k nepotrebnému úrazu alebo slovným útokom.

Mal by som sa cítiť trápne za to že ma obraňuje dievča ale necítim sa tak. Som šťastný i keď to považujem za prejav slabosti. Malo by to byť inak. Chcem povedať... nie žeby som si prial dostať niekoľko tvrdých úderov od Michaela ale kto to kedy videl aby dievča bránilo chlapca? Ja sám by som sa nezmohol na to jej pomôcť keby to skutočne potrebovala. Možno keby som bol ticho a nenaznačil mu že mi vadí ako sa k nej správa, mohlo to dopadnúť inak. Inak pre ňu.

Obávam sa však, že Mackenzie nevydrží mlčať večne. Dávam jej maximálne dva dni a možno že aj to je priveľa. Budem sa s ňou musieť porozprávať, no v kútiku duše verím že jej je jasné, ako by to so mnou dopadlo keby to niekomu vyzvonila. Také riziko nepodstúpi, na to ma má až príliš rada. Nemyslím si že to preháňam. Vážne nenachádzam jediný vážny dôvod prečo by mi chcela takýmto spôsobom uškodiť. Kebyže sa však prekecne, čo verím že nie, bral by na ňu ohľad? Bral by to Michael tak, ako keby som to povedal Ja?

Chcem tým povedať, bola by to vina Mackenzie a nie moja. Ona by si tým pádom zaslúžila znášať následky a nie niekto, kto o všetkom poslušne mlčal...

Učiteľka vošla do triedy a v tom sa všetci šokovaný diváci strhli a bežia si posadať na svoje miesta. Doteraz na nás len zízali a čosi si medzi sebou rozprávali.

Michael mi venuje ešte jeden rozzúrený pohľad a poberá sa na svoje miesto.

Svoj výraz mám chladný a úplne prázdny.

Náš očný kontakt trvá dovtedy kým mi Mackenzie nezovrie dlaň a ja sa preberiem do reality. Čosi mi povedala, bolo to také tiché, že som to nedokázal spracovať. I keď to je voči nej maximálne neférové a svojim spôsobom trochu drzé, nahodím formu typu- je mi to jedno, nechaj ma na pokoji.

Urobil som tak hlavne kvôli chalanom ktorí sa na nás dvoch stále pozerajú a ja nechcem aby si ktokoľvek myslel že som Mackenzie vďačný alebo také niečo. Nemienim sa s ňou začať priateliť alebo podobne. Cez prestávku s ňou hodím krátky rozhovor pri automate a tým to hasne. Všetko si vysvetlíme, obaja budeme mlčať a tak sa všetko skončí. Ja budem zase ten samotárky, nie tak moc obyčajný a nezaujímavý Jake Devon a ona pre mňa bude len.... len spolužiačka ktorá ma berie ako seberovného. (sám tomu neverím, je to až príliš krásna predstava na to, aby to mohla byť pravda)