Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 108

10:20 PM

Ďakujem Jake. Bol to ten najlepší deň, aký som tu len mohol stráviť."

„To nestojí za reč." Smrknem a pritiahnem si prikrývku bližšie k telu.

„Si v pohode?" šepne.

„Áno." Prikývnem aj keď ma nemôže vidieť. Pri týchto pohyboch ucítim tlmenú bolesť v oblasti hlavy ktorá má núti ňou prestaň hýbať. Syknem, inštinktívne mám potrebu sa jej dotknúť aj keď sa tým bolesť zdvojnásobila.

„Prepáč mi to."

To nevadí, nevyčítam mu to. Bol som sprostý keď som myslel, že by sa jej návšteva zaobišla bez problémov. Ale som rád, že sa neskôr upokojila a Matt s ňou tak mohol prežiť dve čarovné hodiny. Veľa to pre neho znamenalo. Po krátkej dobe som odišiel dole, aby mali súkromie. Jednak som už vtedy vedel, že o Mattovu pozornosť po jej odchode, si nemusím robiť starosti. Kebyže sa dozvedia aj o tomto výbuchu zlosti, nemali by problém si ho tu nechať o niekoľko dní dlhšie. Ale ani ja nie som tak úplne v najlepšom stave (po psychickej stránke) aby som odtiaľto mohol odísť a on mlčí.

Privieram oči a dúfam že čoskoro zaspím. Tupá bolesť a pocity závratu neustupujú ani po dvoch minútach. Žiaľ sa môžem len modliť, aby to čoskoro prešlo.

Sedemdesiaty tretí na psychiatrii

 

2:25 PM

Pozajtra ráno odchádzam. Aj by som povedal, že sa neviem dočkať kedy sa z tohto blázinca už konečne dostanem preč, ale nemám dôvod. Neprahnem po tom sa tam vrátiť ale byť tu, je na nevydržanie takže istým spôsobom sa predsa len trochu "teším" aj keď to nie je to správne slovo ktoré by som rád použil. Pretože keď pomyslím na návrat domov, vybaví sa mi miesto, ktoré sa pre mňa znovu stane peklom na zemi. A táto skutočnosť, vo mne nevyvoláva nijaké pozitívne pocity. Práve naopak. Čím bližšie je deň môjho prepustenia, tým väčší stres ma ovláda a najčernejšie myšlienky ktoré mi opantávali myseľ už hrozne dávno v najhoršom obhodí depresie, sa vracajú. Pravdupovediac, ma to desí.

Dnes absolvujem posledné sedenie so Samanthou. Nehodlal som jej rozpovedať ďalší školský zážitok, aj keď ich je požehnane veľa. Namiesto toho sa snažím už vyše hodinu udržať svoje emócie hlboko vo vnútri a nedovoliť im prejaviť sa.

Tak isto sa snažím ovládať a nedávať tak často najavo nespokojnosť a nechuť spolupracovať. Na jednu stranu môžem byť rád, že ma nenúti komunikovať ale na druhú.... vypracovávať už druhý psycho test je vážne na zbláznenie. K tomu všetkému sú tie otázky úplne smiešne a pri väčšine odpovedí klamem len aby som si prilepšil. Aj keď.... neviem či robím dobre. Nechcem sa vrátiť do školy, za Michaelom, ale to neovplyvním. Nie, dokým budem tu. Je jedno či by som tu bol ďalších päťdesiat dní, výsledok, by bol taký istý.

Keď už hovoríme o výsledkoch, práve som dokončil ďalší z testov. Nuž podľa mňa, je to nezmyselné. A nejde len o to že by bolo omnoho logickejšie dať mi tento test pri príchode a nie až dva dni pred odchodom z psychiatrie, ale aj preto, lebo nechápem ako si môže myslieť, že hovorím pravdu. Tak moc som ich žiadal a presviedčal aby ma pustili domov, a teraz by som to mal celé zmariť?

Test- Riziko samovraždy

 

Musel/a si v poslednej dobe myslieť na ukončenie života? áno- nie

Boli tieto úvahy časté? áno- nie

Prichádzali aj mimo vašu vôľu? áno- nie

Mal/a si konkrétne predstavy, ako by si si vzal/a život? áno- nie

Podnikli ste k tomu nejakú prípravu? áno- nie

Hovoril/a ste s niekým o svojich samovražedných úmysloch? áno- nie

Už ste sa niekedy pokúsil/a zabiť? áno- nie

Je vo vašej rodine alebo medzi vašimi priateľmi niekto, kto si vzal život? áno- nie 

Považujete svoju situáciu za beznádejnú? áno- nie

Je pre vás ťažké myslieť na niečo iné, než na vaše problémy? áno- nie

Stýkate sa v poslednej dobe menej so svojimi blízkymi a známymi? áno- nie

Zaujíma vás vaša práca a koníčky? áno- nie

Máte niekoho, s kým môžete dôverne hovoriť o svojich problémoch? áno- nie

Bývate spoločne so svojou rodinou a známymi? áno- nie

Máte so svojou rodinou silné vzťahy? áno- nie

 

Je to na zošalenie! ( kebyže hovorím pravdu, odpovede by vyzerali asi takto- áno, áno, áno, áno, nie, nie, áno, nie, áno, áno, áno, áno, nie, áno, nie)

2:31 PM

 „Samantha no tak! Nespravil som už dosť? A načo je to vlastne dobré?" Zastonám a trucujem pred ňou ako malý, no naozaj mám toho už po krk! Obzvlášť keď mi oznámila, že jej na otázky budem odpovedať! Sakra! Neviem dobre klamať. Nuž keď uvidí pochybnosti.....

„Tento je posledný."

„To ste hovorila už o tom predošlom! Len nechápem, prečo teraz? Neveríte mi?" Skľudním sa no stále som trochu nesvoj.

„Pravdu povediac, mám isté pochybnosti. Pochop Jake, snažím sa ti len pomôcť." Zahľadí sa mi do očí ale ten jej výraz nemám za potrebné. Opäť sa ma snaží presvedčiť že vie, čo je pre mňa najlepšie. Ale ja mám na to vlastný názor. „Viem že je pre teba prijateľnejšia písomná forma ako hovorová ale ja sa s tebou potrebujem rozprávať Jake. Rozumieš tomu?"

Ale ja nechcem.

„Musíš... musíš sa zase premôcť a otvoriť sa. Zdôveriť sa mi a povedať to tak, ako to naozaj je."

Urobím to. A použijete to proti mne.

Nový diel :) Hádam sa aspoň trošku páčil :)

K dielu- Kto čakal že Matt Jakea zase zmláti? :/ A test- riziko sebevraždy? :/ Urobil Jake dobre že klamal alebo mal radšej odpovedať podľa pravdy? Dozvieme sa v tieto posledné dni ešte niečo zaujímavejšie alebo sa už nič "nezvyčajné" neodohrá? :)

Obrázok trochu od veci keďže Jake už pomaly zo psycho. odchádza, ale tak aby ste mali na konci predstavu, ako to tam vyzerá :P

Hviezdičkujte ak sa diel páčil, komentujte, vždy mi poskočí srdíčko :3 <3 I love ya so so much guys x x x