Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 152

Po nejakej tej dobe neskor :)

Znovu si sadám na lavičku, bolia ma nohy z toľkého chodenia. Obzriem sa za seba ale nevidím ho. Napodiv to vo mne nevyvoláva strach ani negatívne pocity. Tuším, že odišiel na lepšie miesto.

„Tak a ty," zjaví sa predo mnou ako démon ktorý práve vyšiel spoza rohu so svojim sprievodom tvoriaci troch čiernovláskov. Priblíži sa ku mne a násilím ma donúti vstať, kráča zozadu a oboma rukami mi drží tie moje v pevnom zovretí. „si dnes skončil." odsotí ma k stene do ktorej narazím čelom.

Rýchlo sa otáčam aby som im videl do tváre hoci ten pohľad nemám za potrebné. Pociťujem tak ale určitý druh pokoja, ktorý nie je ani náhodou dostačujúci. Iba som rád že vidím čo robia, ako sa tvária a na čo sa chystajú.

Stále sa z toho spamätávam. Objavil sa tu ako na zavolanie pritom som nepočul ani buchnúť dverami. Ten šok ktorý mi spôsobil, stále pretrváva a následne sa obnovuje aj môj strach ktorý ma pohlcuje stále väčšími.

Drake s Troyom a Zackom s naštvanými výrazmi stoja tesne za Michaelom a vraždia ma pohľadom.

Prehltnem naprázdno, neodvažujem sa čokoľvek povedať. Iba utiecť.

„Ale počkaj," pravou rukou mi ovinie hrudník keď sa v rýchlosti snažím prekĺznuť kolom neho. „kam sa tak ponáhľaš? Hm?" drží ma pri stene a do hrudného koša tlačí svojimi kostnatými hánkami. S vážnosťou mi hľadí priamo do očí zatiaľ čo ja sa snažím priamemu očnému kontaktu skôr vyhnúť. „Ty nikam nepôjdeš,"

Neprestávam sa snažiť oslobodiť a som rád že mi na hrudník netlačí tak silno ako vtedy pri šatniach. Takto tupú bolesť pociťujem len minimálne. Usilujem sa dívať do zeme a keď so sebou mierne metám, oči mám zatvorené. Myslím len na to, aby to čím skôr skončilo. Aby som bol doma. Len doma. Nikde inde. Aby som nešiel na psychiatriu a aby sa dal celý tento deň, zmazať.

„Vyhodili ma." Vysloví tak pomaly až som schopný vnímať tú zlosť ktorá ho pohlcuje. Týmito dvoma slova ma dokázal naprosto znehybniť.

„Čože?" preľaknem sa a dúfam, že to nie je pravda. Očami pobehujem po zvyšných účastníkoch ktorých pohľady sa nemenia. „Ako to myslíš?" nestačím sa čudovať.

 Keby ho vyhodili, muselo by to znamenať, že niečo tušia. Alebo dokonca vedia! Mackenzie s Louisom, to povedali? Ale, to mi aj tak nedáva celé zmysel.

Zobral som mu cigarety a to bolo pre Mackenzie veľké prekvapenie. Louis si to s ním šiel vybaviť. Bol tak naštvaný. Nespomínam si, kedy som ho naposledy počul tak ziapať. To bude asi tým, že ešte nikdy takto hlas nezvýšil. A keď sa Michael dozvedel že som mu ich vzal, bol prekvapený a tak isto podráždený. Louis musel byť zaskočený keďže od Mackenzie počul inú, neoverenú verziu. A potom tu je Ashley. Zavolala Mackenzie a podľa toho čo Mike hovorí, museli byť v riaditeľni. Kto iný by ho vyhodil, ak nie riaditeľ? Lenže háčik je v tom, že za jedny ukradnuté cigarety študentov nevyhadzujú zo škôl. Mackenzie alebo Louis, museli povedať aj zvyšok. A ten som im vyzradil len preto, aby mali v prípade jasno. Neurobil som to preto, lebo som mal nutkanie zveriť sa im so svojim ďalším, krutým a ponižujúcim zážitkom. Bolo to odôvodnené. A hoci sa mi nepáčilo že sa zase sťažujem a robím zo seba obeť, musel som. Tí dvaja by si o mne mysleli, že som blázon. A keby som bol v blázinci neoprávnene len pretože im povedali nesprávny motív na samovraždu, nezniesol by som to. Preto som sa po krátkom rozmýšľaní ktoré sprevádzal obrovský psychicky nátlak zo strany Mackenzie a mierne zastrašovanie zo strany Louisa rozhodol zveriť sa im ale iba v prípade, že si to nechajú pre seba. Nuž nestalo sa tak. Povedali to riaditeľovi cez všetky moje prosby. A toto, na vyhadzov zo školy stačí ak ste už raz boli podmienečne vylúčený, čo Michael bol.

„Ako to myslím?" opýta sa ma ako malého dieťaťa. „Ja sa ťa spýtam inak," skloní sa nižšie ku mne a ja sa pokúšam prepadnúť do steny. „kto ti dovolil, zobrať si moje cigarety?" nahromadenú látku trička trhol smerom k sebe a potom ma znovu odsotil. Bolo to len pár centimetrov, a vôbec to nebolelo. No jeho zlosť, tá hovorila za všetko.

„To si bol až taký chudák že si za seba poslal Louisa?" výsmešne sa ozýva Troy so zalomenými rukami na prsiach.

„Nemôžem za to že to zle pochopili." Obraňujem sa i keď viem, že v tomto prípade mi to bude nanič.

„Tak sa mi zdá, že ty nikdy za nič nemôžeš." Pridáva sa k nemu Drake so škodoradostným úsmevom.

„Kvôli tebe ma vyhodili, Devon. A to ja len tak nenechám." Schmatol mi obviazanú pažu a ja zo seba vydám tlmený výkrik. Mokvavé jazvy sa odliepajú od obväzu, cítim že niektoré sa odlúpli úplne. Michaelova dlaň ma na sebe stopy mojej krvi, ktorú si nevšíma.

Sooo guys new part :)

Čo na ňu hovoríte?

Na tie následujúce sa fakt teším... áno som škodoradostná, čo už :)

Ako myslíte, že bude dej prebiehať? :O Stane sa snáď niečo horšie?

Psychické týranie? Fyzické? Oboje? :O

To sa dozviete v následujúcich dieloch :)

Mike vyzerá dosť naštvane a to pre Jakea nie je dobrá správa :/

ČO si myslíte o Michaelovom vyhodení zo školy? Mali na to právo alebo to nebolo až tak vážne?

Hviezdičkujte ak sa diel páčil, komentáre tak isto potešia cuz I love ya so sooo much guys x x x