Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 145

 „V poriadku?" Pricupitá ku mne. Jej prítomnosť mi, netuším prečo, odrazu neprekáža aj keď som v tejto situácii očakával pravý opak. „Vyzeráš zamyslene." Bez opýtania si sadne vedľa mňa a pramienok neposlušných rozpustených vlasov si prehodí za ucho. Zachytil sa jej pri tom strieborný prstienok s modrým diamantom v strede, zápasí s tým ale iba sa viac šticuje a popritom melodicky smeje. „Ty máš dnes vážne zlú náladu, mám pravdu?" posmutnie a trhne s prstami smerom k sebe. Podarí sa jej prsty vyslobodiť ale už z toho nemá takú radosť ako na začiatku. „Deje sa niečo? Viem, že mi to nepovieš ale..."

„Tak načo sa pýtaš?" vyprsknem a odvrátim tvár smerom od nej. Nezaslúži si takéto správanie ale vybrala si zlý čas. K nikomu by som sa nedokázal správať aspoň trošku zdvorilo. Nie teraz.

„Ja... ja len," kokce a pripadá mi byť dotknutá. Jej krehká duša nebola pripravený na priamy úder a úplnú ignoranciu.

„Buď k nej milý. Viem čo hovorím,"

S ovládaním vlastného hnevu a pokušenia sa ozvať a protestovať, zhlboka vydýchnem. „Prepáč, len mám trochu nervy. To si nevšímaj." Obraciam sa znovu čelom k nej ale môj hlas neznel o nič veselšie ako tej jej.

„Len ma napadlo či nechceš skúšať. Určite si cvičil aj doma a.... ak by si chcel, mohol by si niečo zahrať."

Zahľadím sa na ňu. Nedokáže vo mne čítať ale zato ja v jej očiach vidím všetko. Je úplne nervózna a ja viem prečo. Priznám sa, sám mám z toho motýle v bruchu ale svoje emócie jej nedávam vôbec najavo. Aspoň pri jednom človeku to dokážem. „Nie," prehltnem naprázdno a neustále si prezerám jej orieškové oči.

Mackenzie sklopí zrak smerom k zemi, dlane dáva v päsť a jej pery sa premenili na úzky pásik. Až pri tomto pohľade si uvedomujem, čo jej svojim správaním spôsobujem. Ale... prečo ma to tak zožiera? Len preto, lebo to povedal Dylan? Prečo mám dnes nutkanie, správať sa inak? Idem vystupovať a to, som nikdy za normálnych okolností nespravil z vlastnej vôle, ešte k tomu pred zrakmi študentov. Mal som potrebu obhájiť sa, keď sa dotkol mojich gitár. Prečo? Po tom čo mi spôsobil by som sa mal skôr desiť a zaprisahať sa že už nikdy nevojdem do chalanských šatní. A teraz toto. Zajtra bude všetko po starom tak prečo ma niečo núti hľadať v tomto dni niečo iné ako v tých predošlých?

„To bude prekvapenie." Vykúzlim ten najúprimnejší a zároveň najväčší úsmev aký len dokážem. „Ale keby si moc chcela.... dalo by sa s tým niečo spraviť." nadvihnem obočie a načahujem sa po jednom z púzier.

„Ja neverím, ty sa vieš aj usmievať?" pousmeje sa a z jej úst vychádza horlivý smiech. „Tak poď," kývla smerom ku mne a mňa teší, že je taká šťastná. Spôsobil som jej smútok a teraz sa v nej pokúsim vyvolať radosť. Keď jej stačí tak málo....

Po úchope gitary sa pozriem Michaelovym smerom. Srdce mi priam poskočí šťastím keď zbadám, že odchádza. Naraz svoju radosť nemusím toľko siliť. „Budeš prvá kto ma bude počuť."

„Plánuješ hrať aj na elektrickej?" Zadíva sa mi cez rameno na pohodené púzdro pri lavičkách.

„Toto budem hrať na elektrickej. Ale teraz tu nebudem robiť hluk. Na akustickej to znie tiež dobre." Venujem jej ďalší neuvedomený úsmev a prechádzam po strunách.

„Jake? Usmievaj sa častejšie, pristane ti to."

Oh, dear mother, I love you

I'm sorry, I wasn't good enough

Dear father, forgive me

'Cause in your eyes, I just never added up

In my heart I know I failed you, but you left me here alone

If I could hold back the rain, would you numb the pain?

'Cause I remember everything.

If I could help you forget, would you take my regrets?

'Cause I remember everything.

It all went by so fast;

I still can't change the past

I always will remember everything

If we could start again,

Would that change the end?

We remember everything,

„Tak," hlúpo sa uškrniem.

„To bolo úžasné!" vyhlásila, „Už sa neviem dočkať, kedy ťa budem sledovať z hľadiska."

„Vidíš? Je šťastná. A ani to nebolelo."

„Chceš teraz to prekvapenie alebo až po vystúpení?" šibalsky sa na mňa usmeje a ukazuje mi svoje biele zuby.

Myknem plecom, „Čo ja viem," začervenám sa bez ohľadu na to že nemám dôvod. Ani nestačí pominúť moje zaskočenie, jej mäkké pery sú na tých mojich. Chvejú sa ale teplo pulzujúce z jej ružovkastých pier mi ich dostatočne zahrejú a tým pádom aj upokoja. A ja sa skľudním tiež. Zdá sa mi že v mojom žalúdku nastal motýli hurikán ktorý ma nepríjemne šteklí. Ale to mi neprekáža. Dalo by sa na to zvyknúť kebyže sa toto deje každý deň.

Nikto z nás nepovie prepáč, nezastavuje a nepýta sa, či je to v poriadku. Jednoducho ideme s tempom a je nám jedno pri pomyslení, že sa na nás niekto díva. Nie je to žiadny pomalý bozk. Som v návalu eufórie, môj jazyk sa nerozdeľ od toho jej pohybuje pomalšie. Dotýkam sa jej vlasov, rukou skĺznem na rameno až postupujem pomalým pohybom k jej zápästiu ktoré jej zovriem. Skusnem jej spodnú peru a cítim si záchvev po celom tele, následne horúčavu a adrenalín.

Z jej hrdla sa jej derie slabý povzdych a svojou roztvorenou dlaňou mi zabára prsty do látky trička na hrudi.

A hoci to trvá už dobrú pol minútu, ani jeden z nás sa nechystá skončiť.

Sooo guys, máte tu nový diel :) :3 Čo naň hovoríte?

Má dnes Jake skor smolu alebo šťastie?

Hodia sa k sebe Jake a Mackenzie?

A čo vystúpenie? Ako dopadne?

Čo všetko dnes Jakea ešte čaká?

V prílohe posielam song I remember everything od Five Finger Death Punch v akustickej verzií.

Hviezdičkujte ak sa diel páčil, komentáre ako vždy tak isto veľmi potešia :)

I love ya so so much guys and thanks 4 amazing more like 900 Votes! :3 <3 x x x