Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 76

Udrel som ju. Michaelovi nie som schopný normálne vraziť, namiesto toho mu vlepím facku a dievčaťu, človeku ktorému na mne záleží, vrazím päsťou? Nie, nie ,nie! Čo som to sakra urobil?!

„Čo blázniš?" Ziape po mne Matt a pomáha Mackenzie vstať. Neudrel som ju tak silno aby stratila rovnováhu ale preplietli sa jej nohy a ona spadla. Líce ma celé červené a to ho ani nevidím v plnej krásne, pretože si naň pokladá dlaň.

„Mackenzie prepáč. Nechcel som." Podídem k nej ale hneď aj cúvam.

„Nechaj ma Jake. Vážne, nechaj ma." Postaví sa na rovné nohy a pozerá na mňa z väčšej výšky pretože som od nej menší. „Vylieč sa prosím. Čím skôr. Lebo toho Jakea ja nepoznám. Maj sa." zvrtla sa na päte a kráča ku dverám. Počujem ako plače.

„Ale.... ale Mackenzie. Mrzí ma to!"

Ignoruje ma, dokonca sa ani neotočí.

Mama s otcom na mňa hľadia s otvorenými ústami.

Sadám si na posteľ, pretriem si oči ktoré mi začínajú vlhnúť. „Tak.... si ju zoberte." mávnem rukou smerom k mojej gitare.

Moja matka si vzdychne a prehovorí: „Nie Jake. Chcel si ju. Ostane tu. Chceli sme sa s tebou porozprávať ale teraz, musíme Mackenzie odviesť domov. Nemyslím si že tu chce zostávať dlhšie. Prídeme, zase inokedy. Zavolaj, ak nás budeš chcieť vidieť. Ahoj." Bez ďalších rečí či milého slova sa poberá ku dverám.

Teraz už reve aj ona a ak mám povedať pravdu, bol by som najšťastnejší keby mi ju zobrala a nakúkala po mne. Trebárs aj pred Mattom, je mi to jedno. Čokoľvek by bolo lepšie než toto. Ona vždy vie ako ma najlepšie potrestať! Takže teraz, za všetko môžem ja, Mackenzie so mnou už v živote neprehovorí a ja mám čo chcem. Vlastne, čo už nechcem. Želám si len aby sa to nikdy nestalo. Vrazil som dievčaťu, jedinej babe ktorá sa ku mne správala normálne. A i keď si neželám nič viac len zabudnúť, proti stojacej Samanthte medzi dverami som bezmocný.

3:14 PM

„Nechcel som! Nikdy by som jej vedome nevrazil bol to reflex!" túto skutočnosť jej objasňujem už po tretí krát.

„Ale urobil si to Jake." Neustále sa vracia len ku faktom.

„Ale nechcel som!" pripomeniem jej oveľa vážnejšie. „Bol som naštvaný na Matta pretože mi chcel všetko skaziť! Tak som," zahryznem si do hánkou pravej ruky a chvíľku nečinne mlčím. „chcel som mu len," pokorne vzdychnem, „len som chcel aby zmĺkol!"

„Chcel si mu ublížiť?" zahľadí sa na mňa.

„Chcel som len aby prestal! Provokoval ma!" bránim sa aj keď viem, že toto pre  ňu nie je dostatočný dôvod na bezmyšlienkovité konanie.

„Často takto riešiš konflikty Jake?"

„Nie! Keď je to nutné tak sa bránim ale schytala to Mackenzie! Kvôli nemu!" ziapem.

„Máš na neho zlosť?" zaráža ma ako pokojne sa správa, ani raz po mne nezvýšila hlas.

Postavím sa, červenám sa od zlosti. „Čo je toto za otázky? Celý môj život sa mi pomaly rúca! Ale to vás nezaujíma všakže? A vlastne ani nemusí pretože je to moja vec! Takže ja končím! Končím s týmto všetkým, ja už vám nebudem odpovedať na žiadne otázky!"

„Vidím že ti musím predpísať silnejšie lieky." Je úplne vyrovnaná, s kamennou maskou.

„Kašlem na vaše lieky! Jasné?!" prudko sa dvíham z miesta a som pripravený odísť z jej pracovne hoci rozhovor ešte neskončil.