Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Scream for help [SK] ukážka z príbehu

UPOZORNENIE: Trailer prezrádza dej!!!!!

Cítil som sa čudne. Tak.... neľudsky alebo.... ako nahý. Pomaly mi dával obväzy jeden po druhom dole, dával si záležať aby mu to zabralo čo najviac času pretože si uvedomoval, že ma to ničí. Môj zrak bol zameraný len na nebo či stromy. V tu chvíľu som si moc prial, aby som prestal vnímať, aby ma radšej zmlátili do bezvedomia ako sa nechať takto ponižovať. Zakaždým keď som privrel oči od návalu bolesti, sa Michael zastavil. Chvíľu na mňa bezslovne hľadel a ja som mu pohľad obetoval. Na pár sekúnd sa mi zdalo, že má pre mňa pochopenie, že si uvedomuje ako hrozne sa cítim. Mýlil som sa. Keď videl môj strach a prosbu v očiach s ktorou ho žiadam aby prestal, usmial sa. Páčilo sa mu to a tak som s tým rýchlo sekol, hoci ma to bolelo. Bolo príjemné cítiť chladný vietor na zjazvenej pokožke, ale v tu chvíľu, som si neželal nič iné len obväzy, mikinu, hocičo, čím by som zakryl svoje pálivé a mokvavé diela. Keď Michael uvidel moju spleť jaziev, prekvapivo zapískal a prešiel mi po nich prstami. Vtedy som sykol od bolesti, viacej sa mykol ale o nič som sa nepokúšal. Rovnako reagovali aj ostatný chalani, boli z toho celkom v šoku, Michaelov pohľad mám stále pred očami. Akoby sa ma pýtal: „Si normálny?"

Niekde medzi tým som nahodil kamennú masku, nereagoval som. Na nič. I keď mi to bolo (a ešte stále je) hrozne nepríjemné, tuším že chce, aby som protestoval, prosil nech prestane, a preto to nerobím. Keď mi dal dole všetky, obzeral si moje stehy. Všetci si ich obzerali akoby v živote nič podobné nevideli.

Teraz tam len stojím a snažím sa vydržať ich pohľady. Tie nechápavé pohľady s ktorými mi dávajú najavo aký som nenormálny chorý tvor, blázon, ktorý si takto vedome ubližuje.