Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 48

Ráno :)

Neviem kedy presne som sa dotrepal domov, neviem čo Mackenzie povedala mojim rodičom. Pamätám si len, že som o tretej ráno zase zvracal, zvyšok rána už prebehol v poriadku, zaspal som okamžite. Ani som sa neprezliekol, komu by sa chcelo po tak živom večierku. Bol som rád že ma nechali v pokoji vyspať, myslel som si že sa budú chcieť rozprávať ihneď. Keď tak nad tým uvažujem, bolo by to lepšie. Všetky ich reči by išli jedným uchom dnu a druhým von ale myslím si, že práve to nechceli. Spočítajú mi to až dnes, keď už som triezvi.

Ešte stále ležím v posteli, netuším koľko je hodín ale cez záclonu mi moju izbu osvetľujú slnečné lúče, viem, že je ráno.

Nemal som tú odvahu spýtať sa mami či má dnes nechá doma, dúfam len že nebude taká podlá a nepošle ma do školy. Už raz mi sem vošla, ale tváril som sa že spím, rovnako ako teraz. Myslím že už je čosi po 8.15 AM, to by ma už dávno prišla zobudiť (som presvedčený že nešla do práce) takže je to jasné- ostávam doma!

„Budeš v tej posteli celí deň alebo sa osprchuješ a pôjdeš do školy?" Stojí medzi dverami so zalomenými rukami, na zemi je položený kôš s prádlom.

„To mi dávaš na výber?" Som úplne zničený, stále ma bolí hlava a chce sa mi spať.

„Takže inak. Bež sa osprchovať a padaj do školy!"

„Božééé! Ty si hrozná! Ako ma tam môžeš poslať keď vidíš v akom som stave?!" Hlavu si dávam pod vankúš, nechcem ju počúvať.

„A keď už sme pri tom, koľko si toho včera vypil, Jake?"

Sakra to radšej idem do školy!

Vytiahnem hlavu spod vankúša. „Ja som..... stále platí to že idem do školy? Lebo ak hej, tak nemám čas na debaty."

„Dobre, rob si z toho srandu ale o tomto sa dnes ešte porozprávame." Chystá sa odísť ale zastavím ju.

„Aááá...." zastonám a posadím sa, „nemôžeme sa dohodnúť tak, že ma necháš doma, vyspím sa a večer sa o tom porozprávame?" ani len neskúšam psie oči, boli by bezúspešné.

„Ešte niečo by si chcel?" Jej ironický tón sa nedá prepočuť. Rád by som v tom pokračoval a poprosil ju aby zavrela dvere a nechala ma na pokoji ale radšej som ticho. „Do školy! Okamžite!" zabuchne dvere a už jej nie je.

Toto som fakt nedomyslel ale nenapadlo ma, že sa u Louisa opijem. Cez tie všetky reči som stále odmietal veriť, že by bol Michael niečoho takého schopný. Ako je asi ostatným po včerajšku? Možnože ostanú doma i keď..... ja som pil po prvé v živote a Michael s ostatnými s tým nemajú problém. Za ten čas čo som s nimi, mali už takéto akcie behom týždňa a na druhý deň sa vždy dostavili do školy. Nebodaj to tak bude aj dnes? Keby som bol doma, nedozvedel by som sa to. A ja sa to dozvedieť nechcem!

Alkohol je zo mňa cítiť ešte zo včera, celá moja izba je cítiť Jackom. Nechcem aby to bola skutočnosť, nechce sa mi ísť do školy po tom všetkom čo sa stalo. A po tom, čo som Mackenzie povedal. Včera nebola vôbec opitá, hoci sa na večierok strašne tešila. Určite príde do školy a pamätá si všetko, čo som jej vytáral.

Nejakým zázrakom sa mi podarí dostať až do kúpeľne, bolí ma hlava ale to je tak všetko. Určite je mi je omnoho, omnoho lepšie než včera. Vôbec sa mi nechce sprchovať, nemám náladu si potom zase meniť obväzy. Úplne bude stačiť keď si vyčistím zuby, stále som si tak celkom neuvedomil, že sa chystám do školy. Vlasy mám po včerajšku ešte stále v dobrom stave i keď vyzerajú trochu divne. Mohol by som si ich umyť a mať ich opäť také ako vždy, ale ako som už povedal, odmietam sa sprchovať. Vypadám zničene, mám kruhy pod očami a chce sa mi spať.