Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 130

Stuhnem ako kamenná socha a nedokážem urobiť jediný pohyb. Dýchanie mi tak isto nepripadá byť normálne a v momente ako som započul jeho posmešný hlas ktorý naznačoval jeho dobrú náladu, stratil som reč. Oblial ma pot a ja mám odrazu nutkanie vyzliecť si tenkú mikinu a byť tu len v krátkom tričku ktoré by odhaľovalo stopy po mojom vyčíňaní na psychiatrii.

Jazvy sa mi hoja dobre ale mám taký pocit, že sa mi nikdy úplne nezocelia a nevytvoria úplne novú, nepoškodenú pokožku ktorá by už nikomu nikdy neprezradila moje tajomstvo. Buď sa s tým naučím žiť alebo budem do smrti nosiť dlhé rukávy a svetre.

„Zase sa budeš tváriť, že ma nepočuješ?" uškrnie sa a ja počujem jeho približujúce sa kroky vďaka ktorým sa čoskoro ocitne v mojej tesnej blízkosti.

Cúvam dozadu ale snažím sa vypadať čo najnenápadnejšie, aj keď to je hlúposť. Stačilo málo aby som na holých krížoch pocítil chladnú stenu o ktorú sa po čase opieram a naraz do nej aj tlačím celou chrbticou- žiaľ, nedobrovoľne. Jeho ruka akoby prilepená k mojej hrudi mi neprestajne tlačí na hrudný kôš a bráni mi tak v čistom a neprerušovanom dýchaní ktoré som sa až do tejto chvíle snažil udržať. Neprestajne mi hľadí do očí so širokým úsmevom na perách, nepochybne si užíva svoje postavenie ktoré by nikdy nemohlo byť opačné.

„Dneska už budeš mať náladu sa o tom porozprávať? Však mi si toho máme povedať viac, nie tak náhodou?" Jeho postoj tela, hoci mu nemôže byť 2x príjemné byť tak moc sklonený nad niekým, oproti nemu tak malým ako som ja, pôsobí veľmi pokojne. Neobáva sa že by sa mohol niekto objaviť za najbližším rohom, nestará sa či ho nezbadá jedna z báb ktorá touto uličkou bude musieť prejsť ak sa chce dostaviť na telocvik. Obrovský dôraz pokladá len na to aby sa jeho päsť ani náhodou nepohla zo svojho miesta, ba sa mu možno zdá, že nie je dosť rázny.

Vydám zo seba stonajúci pazvuk keď ucítim jeho tvrdé kostnaté hánky snažiace sa preniknúť do mojej hrudi ešte hlbšie než doposiaľ. V ňom to pre zmenu vyvoláva široký úsmev z ktorého sa mi dvíha žalúdok.

„Vieš čo je vtipné?" dostane zo seba chabý smiech a ja mám tak možnosť zacítiť cigaretový dym ktorý mi vnikol do dýchacích ciest a zamoril pľúca. Pre zmenu mi do nich vnikol omnoho intenzívnejšie a vo väčšom množstve ako samotný kyslík, pretože len čo mi na sekundu prestal drviť hrudný kôš a zameral sa skôr na ľavé plece, nič mi nebránilo v tom sa zhlboka nadýchnuť. A práve jeho cigaretový dych bolo to prvé, čo som v rýchlosti vdýchol aby som mal v pľúcach aspoň trochu vzduchu. „Keď ti jasne poviem že máš byť ticho, vtedy rozprávaš že ťa nikto nedokáže zastaviť,"

Je mi jedno čo rozpráva. Naozaj. Všetky jeho slová ktoré sa derú z jeho hlasiviek a ktoré zaznamenávam ako nenávistný rev, idú jedným uchom dnu a druhým von. Ja som hlavne rád, že dýcham. A nadychujem sa neprestajne. Môj hrudník sa nadvihuje a klesá 2x rýchlejšie ako za normálnych okolností, hlavu mám odvrátenú aby som sa nemusel dívať do jeho rozzúrenej tváre... a dýcham. Užívam si ten pocit keď cítim, ako sa moje stále zamorené pľúca cigaretovým dymom zároveň zapĺňajú aj chladným vzduchom. „Mike," pokúšam sa prerušiť jeho rozprávanie ale nedovolí mi to. To ma ani tak neprekvapuje. Horšie to bolo po zistení, že nič iné zo seba dostať nedokážem. Práve teraz zarovno dýchať a rozprávať sa zdá byť nemožné. Neviem čo sa to som mnou deje ale dnes, je pre mňa omnoho dôležitejšie dýchanie. Takže svoje námietky rýchlo stiahnem a chtiac nechtiac sa budem musieť započúvať do jeho slov pretože nič iné okrem neho, vnímať nedokážem.

„a keď sa z teba snažím dostať aspoň jednu vetu, vtedy mlčíš?!" Opäť si ma oveľa rozzúrenejšie pritiahne k sebe keď mu dôjde že sa pokúšam zbabelo utiecť hneď potom čo ma zase na úbohú chvíľu pustil. Teraz ani nemusí na drvenie hrudného koša vynakladať toľkú energiu ako pred tým. Bolí ma pri akomkoľvek, čo i len miernom zaťažení a jeho hánky ostré ako nože ma podajú intenzívnejšie než doteraz. Celú oblasť hrudníka mi zaliala páľava a o to je dýchanie takmer minimálne.Vydávam ďalší bolestný pazvuk a na znak toho aby prestal, mu oboma rukami chytím zápästie ruky ktorou mi spôsobuje toľko neopísateľnej bolesti. Z môjho hrdla vychádzajú zvučné piskľavé zvuky ktoré sú jasným znamením že som znovu raz dostal astmaticky záchvat.

Už ma to naozaj prestáva baviť! Keď mi povedali že moja astma sa zhoršila o jeden stupeň, nečakal som až takéto rapídne zmeny.

„Kamoš, ak nechceš pritiahnuť pozornosť, rýchlo s tým skonči." Priskočí k nemu Drake no nezdá sa byť ani trochu vyplašený alebo zaskočený mojim stavom. Skusol si krúžok v spodnej pere a nejakú chvíľu si ho držal v zuboch.

Do tejto chvíle som nevenoval žiadnu pozornosť jeho spoločníkovi a bol by som rád, keby takáto odozva prichádzala aj z jeho strany. Tak isto z neho cítim ťažké cigarety a pocit na zvracanie je väčší ako u Michaela. Pre zmenu sa jeho skazený dych nemá ako dostať do mojich boľavých pľúc. Nádychy sú takmer nemožné a ja sa nadychujem len pomocou úst, stále v pevnom zovretí skľučujúcej bolesti a pichaní na hrudi. Jednoducho sa cítim akoby moje pľúca mali každou sekundou vypovedať službu.

Jedným rýchlym trhnutím si ma pritiahol bližšie k telu a v zapätí ma aj rýchlo odsotil a pozoroval moju skrivenú tvár od návalu bolesti.

Nebolo to ani 5 centimetrov, to je pravda. Ale tak ako včera som najväčší nával bolesti zaznamenal v oblasti hlavy. Tupá bolesť mi vystrelila do mozgu a pohltila tak celé telo, chvíľkami som mal pocit že sa celá miestnosť točí a ja spolu s ňou. Ak aj tentoraz navzdory všetkému udržím svoj žalúdok pod kontrolou, bude to zázrak.

„Poď kamoš, nenič si pre neho nervy. Je to chudák." Buchne ho do pleca Drake a s jedným nenávistným pohľadom venovaným mne sa pokúša Michaela dostať do chalanských šatní.

„Ja ho zabijem! Prisahám, že ho raz zabijem."

Inštinktívne som sa mykol a viac sa stiahol do úzadia pri zachytení jeho neľudského výkriku ktorý by sa mohol zaradiť skôr do ríše zvierat. Posledné slovo zabijem, doslova vyštekol a ja sa vsadím, že ho zaboleli hlasivky. Opakujem, ten rev nie je normálny.

Nový diel :) Páčil sa aspoň trošku? V následujúcom dej pokračuje na hodine telocviku, stane sa aj tam niečo? :/

Hviezdičkujte ak sa diel páčil, komentáre tak isto potešia :)

I love ya so so much guys x x x