Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 63

7:31 AM

Trasiem sa. Klepe mnou akoby som mal zimnicu a keby som svoje zuby neudržiaval silou mocou spolu, triasli by sa mi aj tie. Rukami si obíjam kolená ktoré si tlačím na hrudný kôs. Je to ako vo filme,  neprajem si to zažiť znovu. Nie som chorý.

 Matt sa náhle zjavil medzi dverami. „Tak už si pochopil ako to tu chodí?" bez ďalšieho zaujímania sa o môj stav si v pokoji sadá na posteľ.

„Daj mi pokoj." Neviem či som stále trochu mimo ale zdá sa mi že je úplne vážny, vôbec sa nezasmial.

„Hmm.. zvykaj si. Buď sa unormálniš alebo ťa to čaká každý deň."

Pre zmenu sa trochu pousmejem ja, je šialené predstaviť si to. Nezniesol by som to každý deň. V okamihu ale zvážniem. „Nasypali mi ten prášok rovno do krku." Silno privriem oči keď si to znovu predstavím. To poníženie, tie pocity... nie. Nie už nikdy viac.

„Tak to si na tom ešte dobre." Venuje mi pozornosť a zdá sa mi že ho môj hrozivý zážitok vôbec netrápi.

„Myslel som že sa tou vodou zadusím." Pokračujem v rozpovedaní zážitku ktorý si viac opakujem len pre seba.

„Buď sa spamätáš alebo ich budeš dostávať intramuskulárne."

„Ako?" Zvraštím čelo, je zázrak že som ho vôbec dokázal vnímať.

„Injekcie ty hlupák. Čo si myslíš že sa takto budú s tebou prplať každý deň? Zabudni!" s chuti sa zasmeje nad mojou naivitou.

„Aj tebe ich tak podávali?" Ignorujem jeho smiech a pokúšam sa zistiť viac.

„Len 2x. Lepšie je keď ich užiješ sám. Nestojí to za to," zatvári sa znechutene, nebodaj si tiež zaspomínal na tie časy? „ver mi." Šepne tak vážne až ho nespoznávam.

„Matt?" Odvážim sa na ďalšiu otázku.

„Hm?"

„Prečo? Prečo si ma prezradil?" zodvihnem zrak smerom k nemu a trpezlivo čakám, čo mi odpovie. Zároveň by som odpoveď rád vedel nuž na druhú stranu bez tejto informácie dokážem prežiť.

Na otázku mi neodpovedá, presne ako som čakal. Namiesto toho si ľahne a robí, akoby som tu nebol. Nevadí, aj bez odpovedi viem, že môjmu spolubývajúcemu nemôžem veriť.

10:41 AM

„Jake, ak budeš stále mlčať, nepohneme sa ďalej."

„A možno je to tak lepšie."

Samantha Mayersová je podľa mňa trochu zvláštna. Alebo možno ani nie ani tak zvláštna, ako vytrvalá. S takýmto človekom som sa v živote stretol po prvý krát. Nie je ako Leirová alebo ako moja matka. Keby som v ich prítomnosti mlčal zatiaľ čo mi položili jasnú otázku, už dávno by ma nechali odísť a neriešili by to. Ale ona nie. Samozrejme že je to preto, lebo je psychologička ale aj tak jej výdrž obdivujem keďže mi dochádza že pomaly stráca nervy. Vidím na nej že by bola šťastnejšia keby sa jej viacej otvorím a vôbec začnem aspoň normálne komunikovať a nie len krútiť a prikyvovať hlavou, prípadne myknúť plecami na odpoveď neviem alebo je mi to jedno. Odpovedi viem a jedno mi to až tak moc nie je ale niečo ma núti byť zaťatým. Ja viem, že to nedáva zmysel ale moja dôstojnosť mi to nedovoľuje. Ako keby som sa ponižoval už len tým, že im odpoviem. Len sa tým viacej zverujem a ako som už zistil, nie je to dobrý nápad. Všetko sa ešte zhorší a ja stále neviem, či je povinná mlčať o všetkom čo sa odo mňa dozvie.

Keď som chodil k Pikertonovi, povedal mi že všetko čo si v jeho pracovni povieme, v nej aj ostane. Ale nebolo to tak. Myslím si, že hneď po sedení to prerozprával mojim rodičom. Som si tým viac než istý pretože dovtedy mojich rodičov ani len nenapadlo spýtať sa ma na tak nepríjemnú otázku akou je napríklad, či rozmýšľam nad samovraždou. Vedeli že sa nemám dobre, veď to bol dôvod prečo som začal navštevovať psychológa ale nikdy by ich samých od seba nenapadlo že sa chcem zabiť. Nie vtedy, v období kedy som svoje depresie dokázal udržiavať a dusiť v sebe, v dni, kedy mi bolo psychicky zle a prejavoval som to len podráždením, zlou náladou a krikom. Nenapadlo by ich to keby im to nepovedal on.

Občas sa mi zdá, že sa o mňa dostatočne nezaujímajú. Na jednu stranu mi to v tomto pochmúrnejšom období nevadilo ale vždy sa mi zdalo že som pre nich až na druhom mieste...

Bol som vážne sprostý keď som to Pikertonovi povedal a od tej doby som s ním na žiadnom sedení nekomunikoval. Bolo mu jasné prečo, snažil sa ma znovu uchlácholiť a namotať ale to sa mu už nikdy nepodarilo.

„Ver mi že nie." Znovu sa mi zdá ako keby si nevedela rady, ako keby hľadala spôsob ktorým sa pohneme ďalej. „Hovor. Začni kde chceš a o čom nechceš hovoriť, vynechaj."

Ale ja ti nič hovoriť nechcem nerozumieš tomu?

„Jake..." bezradne vzdychne.

„Prečo? Čo také by som vám mal povedať? Chcete vedieť prečo sa chcem zabiť? Prečo už naďalej nedokážem predstierať že je všetko v poriadku? Že to nezvládam? A načo vám to bude? Myslite si o mne že som psychicky chorý chalan ktorý potrebuje pomoc. Ale ja viem svoje. Ja aj tak nakoniec zomriem. A nemyslite si že hovorím o prirodzenej smrti."

„Nebojíš sa?" Pokojne sa ma spýta.

„Čoho? Smrti? Nie." Vyznieva to veľmi sebaisto ale nie je to tak. Klamal by som keby tvrdím že som v tu chvíľu úplne pokojný pretože nie som. Ale viem, že to čo bude potom, bude lepšie ako to, čo prežívam teraz. V škole.

„Čo ťa donucuje takto myslieť a rozprávať takéto veci?" zaujato sa telom posunie bližšie ku mne. Určite chce zachytiť každé moje slovo keďže doposiaľ sme si moc nepodebatovali.

Ja neviem.... skúsenosti?

„Väčšina ľudí si o mne myslí že som pesimista," chvíľu mlčím a pozerám sa do zeme, „ale ja nie. Ja vidím veci až priveľmi reálne na to, aby som mohol byť pesimista. Neverím že sa všetko ako zázrakom zmení a môj život sa otočí o 180 stupňov."

„A prečo tomu neveríš?" nastraží uši, na jej tvári sa usadil smutný výraz.

„Pretože zázraky sa dejú len v rozprávkach. A bohužiaľ, mi v nej nežijeme."

Takže po nejakom tom dni tu máte zase nový diel, neviem, v poslednej dobe s tým nie som moc spokojná ale snažím sa no :)

K dielu: Takže, Jake sa už úplne stal súčasťou  psycho. centra a zatiaľ to tam moc dobre nenesie. Myslíte, že sa po skúsenosti s liekmi aspoň čiastočne unormálni a pochopí, že protestovanie je zbytočné? a sedenia? Začne byť zhovorčivý alebo si všetky tajomstvá nechá pre seba?

Hviezdičkujte, komentujte I love you  x x x

Aááá možno ste si niekto všimol a možno nie, začínam písať nový príbeh z názvom BAD LIFE kde je hlavnou postavou opeť Connor a tentoraz aj Baby Lux Atkin ktorú poznajú hlavne Directioners:) keďže som Scream for help už doknčila a jednoducho som taká, že musím furt čosi písať rozhodla som sa skúsiť písať trochu na inú tému ako len šikana. Keď tak na naň mrknite a zanechjte komentár s názorom aby som vedela či to nie je blbosť :D

thanks x x x