Výkrik o pomoc (bullying) [SK] /COMPLETE/

Part 153

Sooo guys, keďže ma tak moc potešili vaše komentáre, rozhodla som sa pridať ďalšiu časť :)

S rukami za chrbtom tuho zovretými ako v oceľovom zveráku som neochotne a vzpierajúc sa dokráčal až k obrovským vysúvacím dverám pri chalanských šatniach.

Akonáhle vyjdeme von, udiera mi do tváre mierne silný vietor a snaží sa mi tak rozfúkať môj účes ktorý sa vďaka Ashley a jej prípravkom na vlasy, takmer nepohol z miesta.

Zovretie sa v okamihu uvoľní a ja tak pociťujem príjemný chladivý vánok v oblasti zápästí vďaka ktorému som na veľmi krátku chvíľu pocítil pocit blaženosti. Ten však zmizol v okamihu ako som sa kvôli prudkému soteniu ocitol na zemi.

S mršteným pohybom sa otáčam tvárou k nim a tak isto s pociťovaním obrovského strachu vstávam na rovné, roztrasené nohy. Cúvam, nuž aj keby som sa rozbehol s cieľom utiecť od nich čo najďalej, neuspel by som.

So zaťatými zubami prejavujúcimi zlosť, prudkým, nepravidelným dýchaním a so smelým krokom dokráča až pri mňa.

„Dobre, počkaj," Od zúfalosti sa mi trasie hlas, tisíce myšlienok sa zliali do jednej pričom vytvorili dokonalí chaos, a paniku. Ja len viem, že tú bolesť nechcem okúsiť znovu. Naozaj nie. „Michael, ja..." s roztrieštením sebavedomím sa opieram o budovu školy, roztvorené ruky mám pred sebou a pokúšam sa krotiť jeho zlosť. Je mi jasné že toto gesto ho nezastaví, ale bol to reflex. Potreba sa nejako brániť.

Obe ruky mi okamihom schytí. Drví ich a s návalom obrovskej bolesti v zápästiach ktoré mi stláča k sebe a ktorými nedokážem ani len pohnúť, sa nedobrovoľne opieram o stenu tak silno až ma z toho bolí chrbtica. Druhou rukou mi pevne zozadu uchopí pačesy až syknem od bolesti ktorú mi spôsobuje keď ma šticuje a zakláňa hlavou smerom dozadu. Tepny mi pulzujú ako o závod, mám dojem že by mi najradšej vyskočili z kože.

„Michael," zaskuvíňam keď cítim že jeho zovretie nepovoľuje, ba naopak, šticuje ma ešte viac pričom moja hlava klesá o niečo nižšie. „Nemôžem za to že ťa vyhodili!" zastonám v momente ako sa jeho prsty zaboria do mojich vlasov a zaťahajú za ne oveľa intenzívnejšie.

Môžem len hádať či som ho touto vetou natoľko vyprovokoval až ho to núti pokračovať v spôsobovaní utrpenia alebo by mi nohy podlomil bez ohľadu na okolnosti. V každom prípade to urobil. Jedným rýchlym pohybom pravej nohy tie moje zrazil k zemi. Niet sa čo diviť. Myslím, že by sa mi skôr či neskôr, podlomili aj samé.

Drake sa z chuti zasmial. Som si istý že to bol on. Jeho hrdelný smiech poznám už veľmi dobre a dokážem ho od ostatných rozoznať. Ten jeho mi lezie na nervy zo všetkých najviac.

Ležím na betóne otočený chrbtom k stene. Dýcham v celku dobre aj cez to všetko že som nevýslovne vystrašený. Svoj pohľad zameriavam na kmeň stromu niekoľko metrov predo mnou a usilujem sa byť, a vyzerať pokojne. A prečo sa zameriavam práve na ten hlúpy strom? Je to to jediné, čo mám na dosah okrem chalanov. Periférnym videním zbadám ako sa dali do pohybu. Celé moje telo sa od ľaku strasie tak veľmi až so sebou šklbnem a pocítim ďalšie ťahanie za vlasy. Neprestal mi ich zvierať rovnako ako moje obe zápästia.

„Pozri sa na mňa," rozkazuje mi a uvoľňuje zomknutú päsť ktorá mi bolestivo zakláňala hlavu.

Pomaly ju dávam do normálnej polohy, mám nutkanie dotknúť sa krku a uvoľniť napäté svaly ale to nebude možné dokým nevyslobodím aj znehybnené ruky. Očami prestávam hypnotizovať konkrétny subjekt a premiestňujem ich po okolí. Prezerám si všetko na čo v tejto polohe dovodím ale zodvihnúť ich do výšky aby som zbadal aspoň kúsoček Michaelovej tváre alebo tváre ostatných, sa nechystám. Nech to už skončí. Prosím, nech už prestane.

„Počuješ ma Devon?" precedí cez zaťaté zuby a ja opäť vidím to málo, ktoré sa mi naskytuje. Ruku dáva v päsť no keďže nemôže vedieť čo vidím a čo nie, dochádza mi, že týmto gestom mi nevyhrožuje. Asi sa len snaží ovládať. „Vravím ti, aby si sa na mňa pozrel!"

Počujem jeho hnev a zúrivosť, ktorú si na mne každou chvíľou vybije. Vnímam všetko nuž najradšej by som toho nebol súčasťou. Nebol dielikom patriacim do tohto chorého sveta plného bolesti a nepráva. Mám len šestnásť, a toto každodenné utrpenie ma zráža na kolená.

Už len z dôvodu že môj pohľad na neho nič neovplyvní, ho neposlúcham. Iba mu tým dokážem že ma má v plnej moci a urobím všetko, čo len povie. Dobre viem, že týmito rozkazmi sa so mnou len hrá. Vždy to tak bolo. Nikdy nemal priamy dôvod žiadať ma o niečo tak absurdného akým je očný kontakt. On ale vie, že ma to ničí. A preto to robí. Za ten čas čo som s nimi zistil, aké nepríjemné sú pre mňa takéto drobnosti. Či už sú to neuvedomené dotyky, očný kontakt alebo hocijaká, obyčajná požiadavka. V jeho prípade, sa mi hnusí všetko. A presne to, on tak rád využíva.

Prehltnem naprázdno a ešte stále som mu ten pohľad nevenoval. Bolesť v oblasti rúk už ani neregistrujem. Drží mi ich tak dlho až som si na bolesť zvykol a teraz je pre mňa úplne normálna. Jediné čo mi vadí a dovádza ma k šialenstvu, sú tie pulzujúce potvory.

Vzdychne, rukou si zájde do vlasov a tým pádom na jednom zápästí pocítim chladný vánok ktorý utlmí vriacu krv. Následne to isté zaznamenávam aj na druhom, čo mi ale privolá mierne obavy.

Teraz by som mohol vstať. Nič ma nebolí a ja napriek tomu poslušne ležím na betóne. Hrudník sa mi nadvihuje a klesá, nuž zmocnil sa ma nepríjemný pocit ktorý môj dych mierne zrýchlil. Ruky si nevedome pokladám na zem pričom mám jednu dlaň položenú na tej druhej.

Troy, pozorujúc ma v drepe sa postavil na rovné nohy a odkráčal kamsi dozadu. To som si povodne myslel. Momentálne si ho cítim za svojim chrbtom a zaznamenávam všetky zvuky jeho pohybov ktoré mi nedávajú žiaden súvis. Dotýka sa mojich rúk ktoré zodvihol s úmyslom ich premiestniť ale to už je na mňa moc. Dokým sa môžem hýbať, nebudem zo seba robiť nemú bábku.

Sooo guys, v prvom rade sa vám musím ospravedlniť že tieto časti budú dosť sekavé, lebo ten konflikt je dosť dlhý a tak chcem aby to skončilo aj trošku napínavo tak fakt dúfam že vám to až tak vadiť nebude ;)

K diely- bez komentára. Jake to podľa všetkého pekne schytá :/ alebo? kde je Louis? a Mackenzie? Prídu a dostanú ho tak z tejto zapeklitej situácie?

Hviezdičkujte ak sa diel páčil, komentáre ako vidíte, vždy veľmi potešia :3

I love ya so so much guys x x x