Severus Snape a Strazkyne I.

72. Vianocny darcek

Vonku sa ozimilo a Rokfort zahalila prva nadielka snehu. Po hrade sa linula vianocna nalada a vacsina studentov sa rozhodla zostat na prazdniny v hrade kedze Voldemortove aktivity sa viac prejavovali a nebolo bezpecne sa vraciat domov. Gira spolu s ostatnymi strazkynami ozdobovali stromcek vo velkej sieni pretoze tento rok profesor Flitwick ochorel a nemal ho kto zastupit. Lili sedela na lavici slizolinu a pozorovala ich. Aj ked ju Einuka vratila spat bolo na nej badat zmenu. Bola ticha, malokedy sa usmiala a skor sa vsetkych stranila Severusa nevinimajuc. Gira si sestrine zvlastne chovanie vsimla ked sestram prenechala zdobenie a prisadla si k nej.
,, Co sa stebou deje?" Lili vsak mlcala a nadalej sledovala zdobenie pri ktorom sa dievcata smiali.
,, Lili pocuvas ma vobec? Mas problemy zo Snapom?" Pokrutila hlavou ked si Gira povzdychla.
Nikdy by nepochopila co ju trapi. Mala jednu zlu vlastnost a to, ze nedokazala verit druhym. Vzdy sa spoliehala na vlastne schopnosti.
Severus ktory sa objavil v sieni na ranajky teraz sedel vedla Minervy a upijal zo svojej salky kavy ked sa k nemu postarsia kolegyna nahla.
,, Mam taky pocit Severus ze Tvoju strazkynu nieco trapi." Vsimol si to tiez. Uz nemala ten stastny usmev ako kedysi. Pripisoval to aj hadke s Einukou ktora jej dost casto pripominala ako lahko jej moze zivot vziat. Velmi dlho ju presviedcal, ze Lili si toto nezasluzi ked ju nakoniec pustila. A odvtedy bola uz ina. V posteli sa k nemu netulila a jej nocne mory boli drasticke a on by nikdy jej nepriznal ze ho to desi a je nevyspaty. Premyslal co by ju tak potesilo.
,, Uz mas vianocny darcek pre nu?" Spytala sa ho ked si uvedomil ze zajtra je stedrovecerna hostina a on nema darcek.
,, Omluv ma." Utrel si usta a vstal. Ked prechadzal okolo Lili a Giry este ju pocul ako sestre dohovara. Celu cestu si lamal hlavu co jej dat pod stromcek a nevsimol si ked sa k nemu pripojil Albus.
,, Nieco ta trapi." Skonstatoval riaditel ked zastal.
,, Zajtra su Vianoce a nemam nic pre Lili."
,,Ach, tak jej daj nieco co je Ti srdcu blizke." A v tom momente ho to napadlo.

Lili zavrela dvere a ked sa otocila zhacila sa. V prostred miestnosti stal prestrety stol s kopou jedla, pri kozube stal krasne vyzdobeny vianocny stromcek pod ktorym boli darceky. Po miestnosti sa sirila vona a jemna hudba. Na boku stal Severus obleceny vo vianocnom svetri a nasadil jej oblubeny usmev.
,, Ehm nieco sa stalo?" Spytala sa opatrne lebo nechapala co sa deje.
,, Nie ale su Vianoce a ty ich milujes tak som sa rozhodol ich zmenit tento rok."
,, A.. aha." Neisto postupila dopredu ked sa k nej priblizil,odopol jej opasok a prevesil ho cez stolicku a ukazal jej na miesto kde si ma sadnut. Vyzerala byt dost vykolajena ked sa pred nou objavilo jedlo.
,, Dobru chut." Poprial jej a nabral si salatu.
Nechapala co sa vlastne deje a preco toto spravil no pre Severusa to znamenalo vydrzat gycovu vyzdobu, stromcek a ostatne veci ale pre Lili bol ochotny aj toto podstupit. Lili si odjedla zo salatu a pousmiala sa. Pripominalo jej to ich posledne vianoce ked sa Severus rozhodol navarit a skocilo to zhorenym jedlom, znicenym stromcekom ale nasmiali sa. Boli to krasne Vianoce.
Severus ju pozoroval ked si vsimol ze ma nepritomny pohlad a zrejme je zahlbena v minulosti a nechal ju. Ked dojedli nalial jej vina ktore sam kupil lebo nechcel aby zas skoncila s otravou. Ozvala sa jemna hudba ked k nej presiel a naznacil tanec.
Drzal ju pevne ked si polozila hlavu na jeho plece. Po dlhej dobe sa citila dobre.
,, Lili." Oslovil ju ked sa prestal pohybovat. Zdvihla hlavu a dva onixy ju pozorovali z laskou.
,, Premyslal som co ti dam na Vianoce chcel som aby si mala nieco co pre mna vela znamena." Bola ticho a on hrabol rukou do habitu a vytiahol malu skatulku a podal jej ju. Zvedavo si ju prezrela.
,, Otvor ju." Nabadal ju ked tak spravila v prostriedku bol krasny prsten. Jednoduchy s malym ciernym ockom ktory pripominal farbu jeho oci. S uzasom vydychla ked zbadala ze Severus pred nou klaci.
,, Co...."
,, Vezmi si ma Lili." Pozrel na nu prosebne. Lili nevedela ako zareagovat pretoze ju jeho ponuka zaskocila.
,, Severus, ja ... nemyslim, ze je to dobry napad."
,, Preco?"
,, Vies co som zac a ...."
,, Viem ze ta milujem a nechcem nikoho okrem teba po svojom boku." Zdvihol sa, naklonil sa k nej a perami sa otrel o jej. Objala ho a vracala mu bozky spat. Prinutil ju klaknut si na kozusinu a zapalil ohen.
Cely vecer stravili milovanim ked sa pod nim prehla a vydychla ,, Ano... vezmem." Severus vedel ze ma vyhrate. Ked unaveny a stastny oddychovali na kozusine preplietali si prsty ked sa Lili povedala:
,, Ten prsten nesie smutnu historiu." Zamracil sa lebo nerozumel tomu.
,, Ako to myslis?"
,, Nosila ho tvoja matka. Ale nevydala sa stastne. Ten muz jej ublizoval."
,, Ako to vies?" Spytal sa podozrievavo.
,, Tyral ju a ublizoval aj tebe." Citila ako stuhol.
,, Videla som tvoje spomienky a tento prsten je nim presiteny. Chapem uz preco si mi ho dal." Severus jej neodpovedal pretoze vedel, ze nevie co bolo pricinou preco ju poziadal o ruku. Chcel ju a velmi ale blizil sa cas kedy bude musiet spravit nieco co mozno zmeni ich vztah. Netesil sa na to. Bal sa toho. No vedel, ze Lili si cti carodejnicke pravo.
,, Co keby sme sa zajtra vzali?" Spytal sa nahle ked mykla plecom.
,, Preco nie." Skonstatovala. Aj tak sa po vojne uz vratit do Evrwoodskeho lesa nechcela ale planovala zostat pri Severusovom boku. Usmial sa pretoze obrad uz naplanoval popredu.
Svadobny obrad bol u Abusa v kancelarii len oni dvaja. Lili nechcela aby niekto vedel ze su manzelia a jemu to len vyhovovalo. Albus bol za oboch stastny no uvedomoval si, ze az jeho priatel splni jeho poziadavku zrejme jeho manzelstvo krachne no nechcel predviehat. Severus si zasluzil aspon kusok stastia a on mu ho nechcel vziat. Aspon teraz nie ked bol stastny. A veruze bol. Mal skvelu pracu, po svojom boku zenu svojich snov a ked pominie vojna tak aj deti budu.
Ked lezal v posteli Lili uz spala no on uspokojene pozeral na jej ruku kde sa trblietala zlata obrucka a zasnubny prsten. Pousmial sa..
Ano, toto je to co v zivote hladal...