Severus Snape a Strazkyne I.

88.- Precitnutie

Hodiny na stene tikali v tichu nemocničného krídla a ukazovali 5 minút po 2 hodine popoludní. Slnko sa svojimi lúčmi opieralo do okien Rokfortskej ostrovne ktorá bola skoro prázdna až na jednu posteľ.
Madam Pomfrayova bola ošetrovateľkou už dobrých 30 rokov. Bola to postaršía dáma s láskavým pohľadom no prísna na svoje oddelenie. Nedovolila pacientom odísť skôr ako si bola istá,že sú v naprostom poriadku.
Hneď pri dverách sa nachádzala posteľ v ktorej lezal muž na boku a spal. Po tvári mal drobné ranky a právu ruku zafačovanú. Polodlhe havranie vlasy mu padali do tváre no nezobudilo ho to. Na tvári mal už miernu bradu keďže sa už dlho neholil no zjavne mu to neprekážalo. Ten muž sa volal Severus Snape a bol smrtijedom.
Muž sa pomrvil a zhlboka vydýchol a otvoril oči. Chvíľu mu trvalo kim sa zorientoval kde sa presne nachádza no podľa tvrdej nepohodlnej postele a dezinfekcii ktorá mu vrazila do nosa pochopil, že je v nemocnicnom krídle. Nemohol si spomenúť prečo tu je keď sa mu náhle pred tvárou vynarali záblesky spomienok a náhle sprudka sa posadil a zazmurkal.
,, Opatrne Snape." Ozval sa chladný hlas riaditeľa školy. Severus otočil hlavu a zbadal bokom sedieť na stoličke starca a vedľa neho stala Profesorka Macgonagalova a mierila na neho prutikom. Poppy nesuhlasne na ňu zasycala no žena prútik neodlozila.
,, Čo sa stalo?" Spýtal sa chraplavo. Nerozumel tomu ale podľa jeho dedkcii bolo zjavne dávno po vojne inak by počul oslavy...ale....ako to,že je Albus zas starec? Ze by Lilin dar prestal fungovať?
,, Kde je Lili? Ako to ze neoslavujete Voldemortov pád? Koľko študentov zomrelo? Kde je Potter!"
Všetci traja si vymenili prekvapene pohľady pretože nerozumeli o com Snape rozpráva.
,, O čom to vravíte? Voldemort ešte stále žije a James s Lili sa ukryli po tom co ste vyzradili proroctvo."
,, A strazkyne?"
,, Žiadne strazkyne tu nie sú." Poppy sa zamracila a podišla k značne zmatenemu mužovi a prezerala mu hlavu.
,, Zjavne bolo to omracenie silnejšie ako som predpokladala." mumlala si pre seba.
,, Nechápem tomu ved Harry porazil voldemorta a..."
,, Severus Harry sa ešte len narodil pred par dnami."
,, Takže všetko to bol sen? Ako dlho som bol mimo?" Vystekol na Poppy ktorá na neho pozrela.
,, Keďže Vás zasiahli omracujucim kúzlom 10ti naraz co je zázrak že ste prežil. Bol ste mimo skoro rok."
Severus na ňu hľadel akoby ju videl prvý krát. Nechápal ničomu. Véd práve boli vo vojne takže to co prežil bol následok bezvedomia? Minerva ktorá videla jeho zmätenosť klesla ruka s prutikom. Albus pochopil, že muž bol značne dezorientovaný pretože stále rozpraval o páde Voldemorta.

,,Bol to len sen." ubezpečoval ho. Severus odhodil prikrívku a chcel vstať keď ho Poppy chitila za plece.

,,Kamže kam mladý muž! Tu zostanete! Len o chlp ste unikol tomu, že Vas zabili." zaprskala na neho Poppy a silou ktorú u takej ženy nečakal ho zatlačila späť do postele.

,, Ešte počkaj Poppy." zastavil ju Albus keď chcela Severusovi dať elixir na bezsenný spanok.

,,Albus, ten muž ma zjavne narušenú pamäť potrebuje odpočívať!" rozčúlila sa.

,, Nebude to na dlho." usmial sa na ňu a ona šomrajuc si pod nos odišla do kancelárie kde treskla z dverami.

ALbus otočil k Severusovi tvar a chladne sa na neho díval.

,,Minerva necháš nás osamote?" otočil sa k žene ktorá sa zamračila.

,,Hádam si nemyslíš, že ťa s týmto tu nechám osamote Albus!" odvetila rozhorčene a prekrížila si ruky na prsia. Bola to vysoká, štíhla čarodejnica a aj napriek značnemu veku mala energie na rozdávanie.

,,Ako teda chceš." Potom sa otočil priamo k mladému mužovi.

,, Nikdý som nebol tak sklamaný ako ja teraz z teba Severus. Pridal si sa k Voldemortovi a vydal si mu znenie proroctva čím si odsúdil 2 rodiny na smrť. Musíš byuť na seba veľmi hrdý. Povedz čo Ti za to sľúbil?" Severus na neho zarazene pozrel. Mal znova pocit deja'vu no keď mlčal Albus si pritiahol k nemu stoličku bližšie k nemu a nahol sa tak aby ho počul len on.

,,Uvedomuješ si,že som povinný ťa predať miniesterstvu kuziel aby ťa za toto odsúdil?"

,,Za všetko môžete Vy Dumbledor." zavrčal zlostne keď Minerva zaprskala ako mačka:

,,Ako sa opovažujete takto obviňovať riaditela! Severus otočil k nej tvar ktora mu stvrdla,zatal sanku a jeho onixove oči stmavli ešte viac.

,, Ako? To on protežoval Pottera s Blackom! Mohol som mať úplne iný život! Keby im všetko neodpúšťal!" zasýčal chladne keď si náhle Albus uvedomil chybu.

,,To bol dôvod prečo si sa k nemu pridal?" spýtal sa ticho ked k nemu otočil hlavu. Zlosť a nenávisť vyšla napovrch a Albus si uvedomil,že voči tomu mužovi nebol nikdy spravodlivý a ked si prešiel jeho školske roky uvedomil si,že ma pravdu. Nechal aby James zo Siriusom triznili Severusa od začiatku keď sa zoznámili.

,,Teraz si odpočiň porozprávame sa keď Ti bude lepšie." riaditeľ vstal a otočil sa na odchod. Kím sa s ním rozprával snažil sa dostať mu do hlavy a nájsť dôvod jeho rozrušenia ale narazil iba na pevnu stenu ktorá ho nepustila ďalej.

,,Dúfam, že dáš ministrestvu vedieť čo ten človek spravil." ozval sa pohrdavy hlas profesorky ktorá kračala po jeho boku.

,,Minerva ."

,,Albus! Ten muž si vybral stranu keď prijal znamenie zla! Je Smrťožrút. Je našou povinnostou ho poslať do Azkabanu."

,,Nemyslim si drahá. Dosť ma zaujalo čo ten muž videl."

,, To čo si jeho mysel vymislela?"

,,Nemam ten pocit." povedal potichu a otvoril dvere do svojej riaditeľne. Prešiel k stolu kde si sadol a začal si hladiť fúzy. Premýšlam nad čím čo mu Snape povedal. Iste mohlo to zapríčiniť aj ten úraz no premýšľal, že zjavne si myslí,že to tak skutočne je. Rozhodol sa nakoniec počkať až sa zotavy natoľko aby mal istotu, že je pri zmysloch.
No na Albusove sklamanie Severus sa do seba uzavrel a komunikovať s ním odmietal.
Aj keď sedel v pohodlnom kresle a hľadel do nezabudkovych oči stále nevedel dôvod prečo ho tento starec tu drží.
,, Iste chápeš Severus,že by som mal poslať sovu na ministerstvo a predať ta dementorom no stále verím, že v tebe je niečo dobré." Dohovaral mu riaditeľ. Nebol hlúpy vedel,že starému mužovi o niečo ide.
,, Čo odomna chcete?" Zavrcal na neho podráždene a sledoval jeden z obrazov riaditeľa ktorý sa zatvaril pohoršene a ukazal mu neslušné gesto na čo sa Severus iba uskrnul.
,, Nie som tu od toho aby som ta súdil. Dám ti návrh. Ak budeš pre mňa spehovat u temného pána a pridáš sa do Fenixovho radu postarám sa aby Ta ministerstvo nechalo napokoji." Severus sa zasmial. Typický Dumbledor. Len by poťahoval nítky tak ako to vždy vedel. Mracil sa. Počúval ho iba na pol ucha keď sa mu v mysli vynorila tvar Lili Mansonovej. A on v tom momente pochopil,že je to iba spomienka a zasiahlo ho to nepripraveneho. Srdcom mu prešla tak silná bolesť až zalapal po dychu keď si uvedomil, že ju už nebude držať v náručí. Bolelo to viac ako rany ktore v živote utŕžil. Ona bola pre neho dokonalá a stvorená len pre neho. Musí ju nájsť aj keby mal prejsť celý svet nájde ju.
Pristál na Dumbledorov návrh nie preto,že by ľutoval svojho rozhodnutia ale mal šancu nájsť ju.
,, A pôjdeš tam a ospravedlnis sa." Severus zaregistroval posledné vety a zaganil na neho pretože mu uniklo čo práve povedal.
,, Lili s Jamesom ťa budú čakať."
,, A načo?" Spýtal sa hlupo keď riaditeľ v obraze za nim prevrátil oči a tlapol sa po cele. Odignoroval ho.
,, Pôjdeš za Lili a Jamesom a povieš im čo si spravil."
,, To nemôžete po mne chciet!" Vyskocil z kresla pobúrene. Albus sa oprel o kreslo a spokojne sa pousmial.
,, Nemáš na výber." Zlostne zavrcal no nakoniec ustúpil....