Severus Snape a Strazkyne I.

20. rozhovory

Muz ktory sedel v kresle otocil stranku denneho proroka, odfrkol si a sprudka ich zlozil.
,, Neskutocne kam tento svet speje."
,, Co sa stalo, drahy?" Spytala sa ho zena vedla neho. Presiel na druhu stranu miestnosti s krabice na stole si vytiahol nejaku travu a napchal si ju do fajky, zapalil ju a vybafol kus dymu.
,, Predstav si, ze Dumbledora odvolali z funkcie riaditela."
,, Och boze. Albus je sice stary blazon ale skolu viest vedel." Prehovorila zena a kritickym okom skontrolovala ocko.
,, Iste lenze co tie utoky na studentov a dve strazkyne. Nie Lucius spravil dobre ked ho dal odvolat."
,, Hmm ked myslis."
Dvere sa otvorili a dnu vosiel mladsi muz. Bol obleceny cely v ciernom. Zamracene pozrel na starsieho muza a jeho fajku a stisol pery do uzkej linky ked bol nahnevany.
,, V byte sa nefajci." Odvetil mrazivo ked sa starsi muz na neho zlostne pozrel no ignoroval jeho komenty.
,, Takze Severus nie je nieco co si mi chcel povedat?" Spytal sa Hugo a sledoval mladsieho muza ako si sadol za stol a pritiahol si prace studentov.
,, Nie." Odsekol zlostne.
,, Mohol by si sa laskavo chovat slusne? Takto sme ta nevychovali!"
,, A mohol by si ma Ty nechat napokoji?" Zavrcal na neho.
,, Hugo! Prestan do toho uboheho chlapca skakat! Nestaci, ze jeho priatelka skamenela?"
,, Ty sa do toho nestaraj Eleanor! Kedy ste mi chceli povedat, ze ta dievcina je strazkyna?" Odvrkol nahnevane.
,, A co to ma s tym spolocne?" Vyskocil Severus tak sprudka az par pergamenov popadalo na zem.
,, Vela chlapce! Hadam si nemyslis, ze ..."
,, Ze co? Strazkyna nie je pre teba dost dobra?" Odsekol mu Severus zlostne.
,, Preboha! Pocuvas sa vobec?! Ty potrebujes zenu z carodejnickej rodiny a nie nejaku hopsahejsa z bohvie odkial!" Zreval na neho Hugo.
,, HUGO! PREBOHA KROT SA!"
,,Absolutne s tym nesuhlasim! Ved to dievca ma sotva 19! Tebe tiahne na 40!" Nahle sa otocil a vydesene pozrel na vnuka.
,, Preboha...hadam si jej nespravil decko!"
,, Trepes blbosti!" Odsekol majster elixirov zlostne ked Eleanor zlozila pletenie.
,, SEVERUS!"
,, Teraz ma dobre pocuvaj Severus! S tou strazkynou to ukoncis...povies jej, ze to bol len flirt a najdes si zenu hodnu tvojho postavenia." Gestikuloval Hugo ked sa profesor zastavil a pomaly otocil. Bol bledy od zlosti a Eleanor vycitila, ze toto dopadne velmi zle.
,, Ty mi nebudes hovorit s kym mam a s kym nemam zit alebo koho si mam ci nemam zobrat." Zasycal nenavistne ked sa dedko sprudko nadychol.
,, Mas na vyber Severus! Bud ona alebo..."
,, Alebo co?" Odvrkol mu vnuk zlostne.
,, Alebo ta vydedim."
,, HUGO!!!" Eleanor sprudka vstala a zalapala po dychu.
,, To nemozes!"
,, Ale mozem! Znova sa ta pytam Severus rozides sa s tou dievcinou?" Mladsi muz na neho pozrel a stvrdol mu vyraz pozrel na babicku ktora sa chitila za hrdlo pretoze velmi dobre vedela ako sa jej vnuk rozhodol.
,, Nie." Odvetil rozhodnym hlasom. Hugo si ho premeral pohrdavym pohladom.
,, Eleanor odchadzame. Po veci posleme Eiki." Otocil sa na pate a presiel ku kozubu ktory Severus pouzival na letaxovu siet. Eleanor pozrela na svojho vnuka nestastne.
,, Draha odchadzame! Tu uz nemame co robit!"
,, Hugo je to nas jediny vnuk." Otocila sa k nemu nestastne. Muz na nu zamracene pozrel navliekol si rukavice.
,, Dnesnym dnom uz ziadneho vnuka nemam. Zajtra sa Vam ozve nas rodinny pravnik pan Snape. A musim Vas poziadat aby ste odovzdal vsetky veci co ste si od nas vzal."
,, Hugo nemozes predsa..."
,, Ale mozem! A pod uz! Tu uz nemame co robit!" Zavrcal na nu.
Eleanor znova pozrela na svojho vnuka a aj ked neukazal ziadnu emociu vedela, ze takto to urcite nechcel.
Stupla si do kozubu a naposledy vzhliadla k svojmu jedinemu vnukovi.
,, Zbohom, babi." Pozrel na nu.
,, Zbohom chlapce moj." A zmizla v plamenoch.
Bolo to pre neho vycerpavajuce. Hadka ktora vyustila v jeho vydedenie. Nalial si do pohara gin a vypil ho na jeden sup. Bol horky no aspon nemusel mysliet na to co sa prave stalo. Znova si nalial a presiel az k oknu ktore pootvoril ked ho ovial marcovy studeny vietor a rozcechral mu rozpalene lica. Zamyslene hladel do zapadajuceho slnka a premietal si cely rozhovor v hlave. Nie urobil dobre. Hugo by Lili nikdy neprijal. A Lili bola pre neho vsetkym. Aj ked si bol vedomi, ze vydedenim sa zrejme z neho stane chudobny profesor ktory bude zit len z vyplaty do vyplaty stalo mu to za to. Povzdychol si, odlozil pohar a presiel k stolu s pracami..

Harry udychane zabrzil pri Hagridovej chalupe a lapal s Ronom po dychu.
,, Ja asi Hagrida zabijem! Vraj sledujte pavuky!" Hromzil.
,, Ale zistili sme aspon pravdu."
,, Aku pravdu Harry? Ved nas skoro zozral obrovsky pavuk!" Hystericky Ron zajacal.
,, Ze tajomnu komnatu Hagrid neotvoril!"
,, Ach ano na to som uplne zabudol."
,, Podme ak nas niekto najde ze behame vecer po vonku bude zle."
Obaja chlaci sa rozbehli spat do hradu.
Kim sa Harry a Ron dostali do klubovne po chodbe si vykracovala temna postava. Presla na koniec chodby zahla za roh a vosla do nemocnicneho kridla. Bez povsimnutia presla az na kraj miestnosti a sadla si na prichystanu stolicku pri stene. Prehodila si nohu cez nohu a zostala strnulo sediet.

Poppy prave dopisala poslednu anamnezu a vydala sa na obchodzku po nemocnicnom kridle. Potichu zavrela za sebou dvere. V kridle sa momentalne nachadzali 2 skamenely studenti, jeden biflomorcan, 1 slizolincan a dve strazkyne. Kim jedna strazkyna lezala na lozku druha bola postavena v kute a oddelena od ostatnych paravanom. Poppy takto chcela uchranit Severusa od zvedavych pohladov a reci. Pozrela k paravanu a povzdychla si. Bol tam aj tentokrat. Chodil za dievcinou kazdy vecer nikdy nevynechal ani jeden den. Vzdy ju pozorne sledoval akoby cakal, ze nahle ozije. Pokrutila hlavou a presunula sa k studentovi ktory tvrdo spal. Obdivovala Severusa nielen ako pedagoga ale aj ako muza. Sice bola starsia no prechovavala k nemu urcite sympatie a ked ju vyhladal vzdy mu ochotne pomohla. Bol sice neskonale naladovy, mrzuty a vecne zamraceny no Poppy sa podarilo ziskat si jeho respekt a uctu takze ked ju poziadal o moznost chodit nepozorovane za strazkynou rada mu vyhovela.

Severus pohodlne oprety o stolicku pozoroval Lilinu tvar. Vedel, ze moze na nu zizat kolko chce urcite sa nepohne tak akoby si to prial. S povzdychom si vytiahol z vrecka casopis o elixiroch a zahlbil sa do neho. No text ktory cital mu nedaval zmysel. Uz pozajtra dozreju mandragory. Uz pozajtra bude mozno Lili drzat v naruci. Nevedel sa toho dockat.

Kim majster elixirov dumal nad tymto problemom hlboko v hrade sa otvorilo jantarove oko a ozval sa dlhy sycavy zvuk.
V tom momente Harry Potter otvoril oci a sprudka sa posadil na postel. Ten pocit bol len moment no Harry ho poznal. Bol to moment smrti.