It was (no) mistake || [The Originals FF]

Memory II

992 n.l./5 rokov

Z dneška som veľmi nervózna. Teta Lysandra odchádza na niekoľko dní preč z domu, pretože potrebuje doplniť zásoby byliniek. Praktikuje totiž mágiu, najmä s bylinami. Aby som neostávala doma sama, pôjdem na tých pár dní k jednej tetinej známej, ktorá ma takisto niekoľko detí.

,,Nemôžeš ísť preč, nemôžeš, čo tu budem bez teba robiť," snažila som sa ju presvedčiť aby neodchádzala, pretože som bez nej nikdy nebola dlhšie ako pár hodín.

,,Raina, neboj sa, bude to len pár dní a postará sa o teba jedna moja známa. Je veľmi milá a veľmi radá ťa opäť uvidí, pretože ťa už párkrát strážila, ale ty si to nemôžeš pamätať, bola si veľmi malá," objala ma, ,,a predsa si odo mňa musíš oddýchnuť." dodala žartovne, ale ja som v tú chvíľu nemala k smiechu dôvod

,,Za chvíľu prídu," upozornila ma teta a tým mi dávala znamenie na to aby som sa šla prezliecť do krajšieho oblečenia a učesať sa. Vraj preto aby som aspoň pri zoznamovaní vyzerala aspoň trochu k svetu. Uežala som do svojej izby kde som mala naukladaných niekoľko ručne šitých šatičiek.

Keď už som sa prezlieka, prišla som do kuchyne a tam niečo teta piekla nad ohňom. Aby som upútala jej pozornosť svojím detským štýlom, pri každom kroku som veľmi dupala. Otočila sa od ohňa, pokrútila nado mnou hlavou a konečne sa na mňa pozrela. Ani som jej nemusela hovoriť čo chcem, pochopila. Hneď odišla do druhej miestnosti a vracala sa s hrebeňom v ruke. Išla mi zapliesť vlasy. Predsa nechcem aby sa ma tá rodina zľakla hneď ako ma uvidí, musím sa ukázať v čo najlepšom svetle. Pousmiala som sa nad svojími myšlienkami.

Poslušne som sa posadila na peň stromu, ktorý slúžil ako stolička a začala mi rozčesávať vlasy a postupne ich prepletať. Zrazu ma silnejšie potiahla za vlasy a zjojkla som.

,,Môžem prestať a pôjdeš ako strašidlo." povedala s trochu prísnejším tónom.

,,Au, ty mi chceš snáď vytrhať všetky vlasy!" povedala som jej trochu nahnevaným hlasom keď ma opäť potiahla za vlasy.

Keď už po dlhej dobe skončila, išla som sa rýchlo pozrieť na svoj odraz do rieky. Zaplietla mi nádherný vrkoč. V tej chvíli som za sebou počula kroky a urýchlene som sa otočila.

,,Ahoj, ty musíš byť Lorraine."

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Dnes som chcela vydať ešte túto kapitolu. Rozhodla som sa, že kapitoly budem vydávať každý druhý deň, prípadne tretí alebo výnimočne hneď ďalší deň od publikovania predchádzajúcej časti, som to ja, ale komplikovaná osoba :D.

Tak čo, kto si myslíte, že je tá záhadná osoba?